Letná dovolenka pri Stredozemnom mori je pre mnohých Slovákov každoročnou tradíciou. Odborníci však upozorňujú na rastúci zdravotný problém, ktorý sa čoraz viac týka aj obľúbených európskych destinácií. V krajinách ako Taliansko, Grécko, Španielsko, Portugalsko či Francúzsko sa objavujú vírusové ochorenia, ktoré boli ešte donedávna typické najmä pre tropické oblasti Afriky, Ázie alebo Južnej Ameriky.
Podľa odborníkov ide o dôsledok meniacej sa klímy a dlhších období horúčav, ktoré vytvárajú ideálne podmienky na rozmnožovanie komárov prenášajúcich nebezpečné vírusy.
Horúčavy vytvárajú ideálne podmienky pre komáre
Práve leto je obdobím, keď je aktivita komárov najvyššia. Vysoké teploty a vlhké prostredie podporujú ich rozmnožovanie, a tým rastie aj riziko šírenia ochorení, akými sú západonílska horúčka, dengue či chikungunya. Tieto vírusy môžu u niektorých pacientov spôsobiť nielen vysoké horúčky a bolesti, ale v závažných prípadoch aj ochrnutie, poškodenie zraku, zápal mozgu či dokonca smrť, píše Daily Mail.
Za ich šírením stojí najmä komár tigrovaný. Tento invázny druh sa v dôsledku otepľovania klímy postupne presúva severnejšie a čoraz lepšie sa mu darí aj v južnej Európe. Vírus prenáša tak, že najskôr poštípe infikované zviera alebo človeka a následne pri ďalšom uštipnutí prenesie nákazu do krvného obehu ďalšej osoby.
Minuloročné údaje ukázali, že v najobľúbenejších dovolenkových krajinách Európy zaznamenali viac ako tisíc podozrivých prípadov týchto ochorení. Najviac ich hlásili zo Španielska, Portugalska, Francúzska, Talianska a Grécka. Vírusové infekcie si vyžiadali aj desiatky obetí. Väčšina úmrtí súvisela so západonílskou horúčkou v Taliansku. Epidemiológovia upozorňujú, že nejde o jednorazový jav a podobných prípadov môže v budúcnosti pribúdať.
Západonílska horúčka sa šíri Európou
Západonílska horúčka sa v posledných rokoch objavuje čoraz častejšie v krajinách ležiacich pri Stredozemnom mori. Tento vírus bol prvýkrát identifikovaný ešte v roku 1937 v ugandskom regióne West Nile. V prírode cirkuluje najmä medzi vtákmi a komármi, pričom človek sa nakazí po uštipnutí infikovaným komárom.
Len minulý rok hlásilo deväť európskych krajín spolu 652 potvrdených prípadov západonílskej horúčky. Najhoršia situácia bola v Taliansku s približne 500 prípadmi, nasledovalo Grécko, Srbsko, Francúzsko a Španielsko. Tento rok sa prvé prípady objavili už v talianskych provinciách Caserta, Florencia a Verona, ďalšie infekcie zaznamenali aj Rumunsko a Severné Macedónsko.
Nakazení ľudia zvyčajne trpia vysokou horúčkou, bolesťami hlavy, svalov, únavou, nevoľnosťou a u niektorých sa objaví aj kožná vyrážka. Väčšina pacientov sa z ochorenia zotaví v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Nebezpečnejší priebeh však môže mať u seniorov alebo ľudí s oslabenou imunitou. V závažnejších prípadoch totiž vírus môže zasiahnuť nervový systém a spôsobiť zápal mozgu alebo mozgových blán. Podľa odborníkov sa vážne komplikácie objavia približne u jedného zo 150 infikovaných. Najohrozenejší sú ľudia nad 50 rokov, najmä pacienti s cukrovkou, vysokým krvným tlakom, onkologickými ochoreniami či ochoreniami obličiek. Riziko úmrtia je najvyššie u osôb starších ako 70 rokov. Proti západonílskej horúčke zatiaľ neexistuje očkovanie ani špecifická liečba.
Dengue už nie je len problémom trópov
Podobné príznaky vyvoláva aj horúčka dengue. Tá bola ešte donedávna spájaná najmä s tropickými krajinami Ázie, Afriky, Karibiku či Južnej Ameriky.
Situácia sa však mení a počet prípadov postupne rastie aj v Európe. Ochorenie sa už objavilo napríklad v Chorvátsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku či na ostrove Madeira.
Typickými príznakmi sú vysoká horúčka, silná bolesť hlavy, bolesť za očami, bolesti svalov a kĺbov, nevoľnosť, opuchnuté lymfatické uzliny a vyrážka. Väčšina pacientov síce ochorenie prekoná bez vážnych komplikácií, no u malej časti infikovaných môže vzniknúť takzvaná ťažká forma dengue. Tá sa prejavuje silnými bolesťami brucha, opakovaným vracaním, zrýchleným dýchaním či krvácaním do tráviaceho traktu a môže ohroziť život. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že na celom svete sa každoročne nakazí vírusom dengue 100 až 400 miliónov ľudí.
Chikungunya dokáže trápiť pacientov celé mesiace
Čoraz viac pozornosti si získava aj vírus chikungunya. Aj ten prenáša komár tigrovaný a spôsobuje vysoké horúčky sprevádzané intenzívnymi bolesťami kĺbov a svalov, ktoré môžu byť natoľko silné, že pacientom sťažujú chôdzu. Pridružujú sa bolesti hlavy, únava a vyrážky. Hoci sa väčšina ľudí uzdraví v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov, u niektorých bolesti kĺbov pretrvávajú celé mesiace, výnimočne aj roky.
V zriedkavých prípadoch môže vírus zasiahnuť oči, mozog, srdce alebo tráviaci systém. Najväčšie riziko závažného priebehu hrozí starším ľuďom a pacientom s chronickými ochoreniami.
Francúzsko pritom zažilo v roku 2025 bezprecedentnú epidémiu, keď zaznamenalo takmer 800 domácich prípadov nákazy. Vírus sa do krajiny dostal z ostrova Réunion a následne sa začal šíriť medzi miestnym obyvateľstvom. Minulé leto evidovali vo Francúzsku viac ako 300 podozrivých prípadov a vyše stovku hlásilo aj Taliansko.
Vedci varujú pred dôsledkami klimatických zmien
Vedci upozorňujú, že za rastúcim výskytom týchto ochorení stojí najmä klimatická zmena. Dlhšie a teplejšie letá umožňujú komárom prežívať vo väčšom počte a rozširovať sa aj do oblastí, kde sa predtým nevyskytovali. Odborníci zároveň varujú, že obyvatelia týchto regiónov nemajú voči vírusom prirodzenú imunitu a zdravotnícke systémy nemusia byť na častejšie epidémie dostatočne pripravené.
Ako sa na dovolenke chrániť
Odborníci preto radia, aby dovolenkári ochranu pred komármi nepodceňovali. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča pravidelne používať kvalitné repelenty, nosiť ľahké oblečenie s dlhými rukávmi a nohavicami a počas spánku využívať klimatizáciu, sieťky proti hmyzu alebo moskytiéry. Dôležité je tiež vyhýbať sa miestam so stojatou vodou alebo ju odstrániť z okolia ubytovania, keďže práve tam sa komáre najčastejšie rozmnožujú.
Mnohí si myslia, že komáre sú aktívne najmä večer. V prípade komára tigrovaného to však neplatí. Tento druh môže štípať aj počas dňa, preto je vhodné myslieť na ochranu počas celého pobytu vonku, nielen pri západe slnka. Odborníci zdôrazňujú, že práve dôsledná prevencia patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako sa vyhnúť nákaze.
Proti dengue aj vírusu chikungunya síce existujú vakcíny, tie sú však určené predovšetkým pre ľudí žijúcich v oblastiach s vysokým výskytom týchto ochorení alebo pre osoby so špecifickým rizikom. Pri bežnej letnej dovolenke v južnej Európe sa očkovanie štandardne neodporúča. Najúčinnejšou ochranou preto naďalej zostáva prevencia a dôsledná ochrana pred uštipnutím komármi.
