Premenlivé počasie posledných dní prinieslo na Slovensko prehánky aj búrky, ktoré zvlhčili najmä severné a východné oblasti. Napriek tomu však veľká časť krajiny naďalej zápasí s nedostatkom pôdnej vlahy a odborníci upozorňujú, že krátkodobé dažde situáciu so suchom nevyriešia.
Počasie na začiatku týždňa prinieslo výraznejšie zrážky najmä do východnej polovice Slovenska. Najviac vody pribudlo v oblasti dolných Kysúc a Terchovej, kde za 24 hodín spadlo približne 25 až 35 milimetrov zrážok. Dážď síce pomohol viacerým regiónom, no rozdiely medzi jednotlivými časťami krajiny zostávajú výrazné. Informuje o tom portál iMeteo.
Zrážky zasiahli najmä sever, popoludní sa počasie zlepší
Stredajšie ráno prinieslo ďalšiu vlnu dažďa, ktorá zasiahla predovšetkým severnú časť územia a postupne sa presúvala smerom na juhovýchod. Zrážky sa počas dňa objavia takmer na celom Slovensku, pričom najvýdatnejšie budú opäť v severných oblastiach, kde môže spadnúť približne 5 až 10 milimetrov vody.
Studený front však cez naše územie prejde pomerne rýchlo. Už popoludní sa začne od severu oblačnosť zmenšovať a počasie sa bude postupne upokojovať.
Napriek aktuálnym dažďom zostáva situácia so suchom vážna. Podľa údajov monitoringu Intersucho zasahuje sucho takmer celé územie krajiny, pričom najvýraznejšie problémy sú najmä na juhu Slovenska a vo východných regiónoch.
Deficit pôdnej vlahy dosahuje na krajnom východe a v časti Oravy približne 80 až 100 milimetrov. Na väčšine Slovenska sa pohybuje medzi 20 až 60 milimetrami. Nadbytok vlahy momentálne neevidujú odborníci na žiadnom území.
Veľmi nízke nasýtenie pôdy je najmä na Podunajskej nížine, Záhorí, v Malých Karpatoch a lokálne aj na Zemplíne, Above či Gemeri. Pod hranicou 50 percent sa nachádza približne 80 percent územia Slovenska.
Najviac dažďa dostali horské oblasti a sever krajiny
Počas uplynulého týždňa sa najvýraznejšie zrážky objavili najmä v stredu a nedeľu. Najviac vody spadlo na Hornej Nitre, lokálne na Považí, Liptove, v oblasti Malých Karpát, Nízkych Tatier a Tatier.
V týchto oblastiach dosiahli úhrny približne 50 až 90 milimetrov. Viac ako 20 milimetrov zrážok zaznamenali viaceré časti Žilinského a Trenčianskeho kraja, sever Trnavského kraja, ale aj niektoré oblasti Horehronia, Gemera, Zamaguria, Zemplína či Abova.
Naopak, takmer bez dažďa zostali niektoré lokality Hontu a Spiša. Úhrny do 5 milimetrov zaznamenali aj časti Podunajskej nížiny, Gemera, Šariša, Dolného Zemplína či Záhoria.
Teploty vystúpili k štyridsiatke, vysoký bol aj výpar vody
Počas minulého týždňa sa na Slovensku opäť objavili výrazné teplotné rozdiely. Najvyššie hodnoty dosiahli približne 40 stupňov Celzia, a to najmä v oblasti Podunajska a Novohradu.
Najchladnejšie ráno prinieslo sobotné meranie, keď teplota v niektorých častiach Slovenského raja klesla približne na 4 stupne Celzia.
Výpar vody z pôdy a rastlín bol najvyšší v okolí Bratislavy, kde dosiahol približne 51 milimetrov, a v okolí Nitry s hodnotou okolo 50 milimetrov. Najnižší výpar zaznamenali regióny Oravy a Kysúc, kde sa pohyboval okolo 27 až 28 milimetrov.
V porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1991 až 2020 bol výpar vyšší – od 105 percent na Hornom Zemplíne až po 139 percent v okolí Nitry.
Za problémami sú sucho aj vysoká spotreba
Podľa vodárov je aktuálna situácia dôsledkom dlhodobého nedostatku zrážok, extrémnych teplôt a výrazne zvýšenej spotreby pitnej vody počas horúcich dní. Píše web iMeteo.
Pokles výdatnosti vodných zdrojov v kombinácii s nadmerným odberom vytvára veľký tlak na celú vodárenskú infraštruktúru.
ZSVS opätovne apeluje na obyvateľov, aby s pitnou vodou nakladali maximálne zodpovedne. „Voda z verejného vodovodu musí byť v tomto období využívaná prednostne na pitné, hygienické a základné domáce účely,“ zdôraznila spoločnosť.
Vodári zároveň žiadajú obyvateľov, aby pitnú vodu nepoužívali na napúšťanie bazénov, polievanie záhrad, trávnikov, športových plôch ani na umývanie automobilov. Každý ušetrený liter môže podľa nich pomôcť udržať stabilné zásobovanie pitnou vodou počas pokračujúcich horúčav.
