Ceny pohonných látok na Slovensku sa v poslednom období vyvíjajú smerom, ktorý vodičov nepoteší. Kým ešte donedávna patrila krajina k tým lacnejším v rámci regiónu, aktuálne sa situácia obrátila. Benzín aj nafta sú dnes drahšie než vo väčšine susedných štátov a výnimku predstavuje už len Rakúsko, kde motoristi naďalej platia viac.
Podľa najnovších údajov sa priemerná cena nafty na Slovensku v uplynulom týždni pohybovala okolo 1,78 eura za liter, zatiaľ čo benzín dosahoval približne 1,68 eura. Pri porovnaní s okolitými krajinami ide o menej priaznivý vývoj. Napríklad v Česku vyjde liter nafty v prepočte zhruba o sedem centov lacnejšie a v Poľsku je rozdiel ešte výraznejší, vodiči tam ušetria približne 16 centov na každom litri. Slovenskí motoristi tak pri tankovaní čoraz viac pociťujú cenový tlak, ktorý sa prenáša aj do každodenných výdavkov domácností či nákladov firiem, píše portál STVR.
Rakúsko zostáva jedinou susednou krajinou, kde sú ceny palív vyššie. Tam sa cena nafty pohybuje nad hranicou 1,91 eura za liter a podobne vyššie sú aj ceny benzínu. V porovnaní s ostatnými štátmi regiónu však Slovensko už nedokáže držať krok s lacnejšími alternatívami, čo vyvoláva otázky o dôvodoch tohto vývoja aj o možných riešeniach.
Situácia je o to citlivejšia, že po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe a po problémoch s dodávkami cez ropovod Družba zaznievali zo strany vlády aj rafinérie Slovnaft uistenia, že Slovensko si dokáže udržať konkurencieschopné ceny palív. Ambíciou bolo patriť medzi krajiny s priaznivými cenami v rámci regiónu V4 aj v porovnaní s Rakúskom. Realita sa však vyvinula odlišne a aktuálne čísla tieto očakávania nenapĺňajú.
Dnes sú ceny pohonných látok na Slovensku vyššie nielen pri nafte, ale aj pri benzíne. V porovnaní s Maďarskom zaplatia vodiči v priemere o niekoľko centov viac za liter, pričom rozdiel oproti Poľsku je ešte výraznejší. Tento trend podľa odborníkov zatiaľ nemá dôvod na rýchlu zmenu. Analytici upozorňujú, že ceny ropy na svetových trhoch opäť výraznejšie rástli a spolu s nimi sa zvýšili aj veľkoobchodné ceny palív. Tento vývoj sa následne premieta do cien na čerpacích staniciach, ktoré tak nemajú priestor na pokles.
Rafinéria Slovnaft sa voči kritike ohradzuje a poukazuje na to, že v rámci krajín Vyšehradskej štvorky vyrába palivá za najnižšie náklady. Podľa jej argumentácie sa konečné ceny pre spotrebiteľov líšia najmä v dôsledku rozdielnych daňových zaťažení. Kým Slovensko uplatňuje vyššiu spotrebnú daň a DPH, niektoré susedné krajiny, najmä Poľsko či Česko, majú tieto sadzby nižšie, čo sa následne premieta do lacnejšieho tankovania pre vodičov.
Rast cien palív nezostal bez politickej odozvy. Z opozície zaznievajú výzvy na prijatie konkrétnych opatrení, ktoré by vodičom uľavili. Poukazuje sa najmä na potrebu znížiť ceny pre ľudí, ktorí sú na každodennom tankovaní existenčne závislí – či už ide o zamestnancov dochádzajúcich do práce, alebo podnikateľov zabezpečujúcich zásobovanie.
Aj koaliční politici pripúšťajú, že priestor na zníženie cien existuje, napríklad prostredníctvom úpravy spotrebnej dane. Zároveň však upozorňujú na to, že každý takýto krok by znamenal výpadok príjmov do štátneho rozpočtu, ktorý by bolo potrebné nahradiť inde. Objavujú sa aj návrhy na cielenejšie opatrenia, ktoré by pomohli najmä nízkopríjmovým skupinám alebo konkrétnym sektorom ekonomiky.
Kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj cien, zostáva situácia na globálnom trhu s ropou. Napätie na Blízkom východe a obmedzenia v dodávkach spôsobujú nižšiu dostupnosť suroviny, čo tlačí ceny nahor. Tento efekt pociťujú aj rafinérie, ktoré musia za ropu – vrátane tej z Ruska – platiť viac než v minulosti. Pokiaľ sa geopolitická situácia neupokojí a dodávky sa nestabilizujú, odborníci nepredpokladajú výraznejšie zlacňovanie palív v najbližšom období.
