Zamestnávatelia chcú od vlády jasnú odpoveď na otázku, koľko majú svojim zamestnancom zaplatiť za 8. máj a 15. september. Tieto dni síce zostali štátnymi sviatkami, ale v čase konsolidácie nebudú dňami pracovného pokoja. Premiér trvá na tom, že pracovníci majú aj počas týchto dní nárok na príplatok. Zamestnávatelia tvrdia, že s príplatkami nerátali a zamestnancom radšej odporučia nútenú dovolenku.
Príplatky za niektoré štátne sviatky rozhádal sociálnych partnerov. Kým odborári sa z ich zachovania tešia, zamestnávatelia ich nadšenie nezdieľajú.
“To je proste chaos, ktorý vznikol úplne zbytočne v legislatíve. Poukazovali sme naň. Vláda sľúbila riešenie 3. novembra Tripartite a v záujme nejakých politických bodov ho potom premiér stopol,” vysvetlil v relácii Bielik Online prezident AZZZ Rastislav Machunka.
Zamestnávateľom prekáža množstvo právnych názorov, ktoré sa snažia vzniknutú situáciu vysvetliť. Nemajú vraj jasno, ako majú počas týchto dní postupovať. Riešiť daný stav sa vraj veľmi nechce ani politikom.
“Pokiaľ ide o pracovné voľno a pracovné príplatky za prácu počas štátneho sviatku, jeden právny názor hovorí, že tie príplatky samozrejme nie sú a nemali by byť. Druhý právny názor je, že áno, platia a mali by byť príplatky, pokiaľ zamestnanec pracuje,” doplnil R. Machunka.
Viacerí zamestnávatelia uvažujú o tom, že zamestnancom namiesto príplatkov nariadia dovolenku. To im síce zákon na jednej strane dovoľuje, ale na strane druhej tá sa nebude zamestnancovi započítavať do celkového počtu dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok.
“A úplným vrcholom je tá dikcia, ktorá v Zákonníku práce je o tom, akú vlastne prácu môžeme nariadiť počas sobôt, počas sviatkov a tá je obmedzená na údržbárske práce, logistické práce a absolútne nevyhnutné práce, ktoré súvisia napríklad s odstraňovaním havarijných stavov okrem, samozrejme, nepretržitých prevádzok,” opísal ďalšie nejasnosti šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov.
Firmy ani samosprávy s príplatkami nerátali
Podľa Machunku je takýto stav neudržateľný. Zamestnanci totiž majú prísť do práce, ale zamestnávateľ im prácu (nad rámec činností uvedených v Zákonníku práce) nemôže nariadiť.
“A máme im dať 100-percentný príplatok k minimálnej mzde, ak im nariadime dovolenku,” pokračoval vo výpočte nejasností Machunka.
Zamestnávatelia očakávajú vysvetlenie, ale aj riešenie od kompetentných ministrov. Problém si zatiaľ medzi sebou prehadzuje ministerstvo financií a ministerstvo práce.
“Musí to v prvom rade vyriešiť vláda. Tento chaos, ktorý spôsobila, respektíve poslanci, politici, ktorí pripravili zákon o konsolidácii takpovediac z večera do rána bez akejkoľvek odbornej diskusie,” myslí si prezident AZZZ.
Zrušenie pracovného pokoja počas štátnych sviatkov 8. mája a 15. septembra malo byť jedným z konsolidačných opatrení, ktoré prinesie do štátnej kasy desiatky miliónov eur.
“Toto nie je konsolidačné opatrenie, ale presný opak, pretože do práce budú musieť ísť aj štátni zamestnanci, zamestnanci vo verejnej správe,” upozornil Machunka s tým, že na ich príplatky bude štát potrebovať pár desiatok miliónov eur.
Vyplatenie 100-percentných príplatkov robí vrásky na čele aj samosprávam. Mestá a obce vychádzali z predchádzajúcej dohody na Tripartite a viac peňazí na prácu počas týchto dvoch sviatkov do svojich rozpočtov nezahrnuli.
Zamestnávatelia aj ZMOS tvrdia, že tento chaos musí vláda vyriešiť legislatívnou zmenou. Tému sporných príplatkov preto otvorili na ostatnom rokovaní Tripartity. Žiadny konkrétny prísľub riešenia však zatiaľ nedostali.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) trvá na tom, že vláda ponechala príplatky zámerne.
„My sme presne vedeli, o čo ide. My sme ľuďom zobrali deň voľna. Fabriky, majitelia sú nadšení, pretože výroba môže pokračovať. Keď sa to nepáči majiteľovi firmy, že musí dať viacej peňazí za tento zrušený štátny sviatok, tak nech v ten deň nerobí. Môže sa rozhodnúť,“ uzavrel R. Fico.
