Biely dom a Teherán spečatili mierovú dohodu, ktorá má s okamžitou platnosťou zastaviť ničivý vojenský konflikt na Blízkom východe.
Kým americký prezident Donald Trump obhajuje podpis snahou odvrátiť globálnu ekonomickú depresiu, medzi jeho kľúčovými spojencami v Kongrese a v Izraeli prepukla vlna hnevu, zdesenia a hlbokej nedôvery. Píše o tom BBC.
Prezidenti Spojených štátov a Iránu spečatili predbežný dokument, ktorý otvára cestu k ukončeniu prudkej vojny odštartovanej koncom februára tohto roka. Donald Trump podpísal príslušné memorandum o porozumení počas slávnostnej večere vo francúzskom Versailles, kde sa konal samit lídrov krajín G7.
Teherán vzápätí oficiálne potvrdil, že iránsky prezident Masúd Pezeškiján pripojil svoj podpis priamo v domácom hlavnom meste. Výsledkom tejto diplomatickej aktivity, ktorú pomáhal sprostredkovať pakistanský premiér Šahbáz Šaríf, je okamžité otvorenie strategického Hormuzského prielivu.
Cez túto dôležitú námornú trasu bežne prechádza pätina svetových zásob ropy a skvapalneného plynu, no jej doterajšie zablokovanie paralyzovalo svetový obchod.
Donald Trump odvracia kolaps svetovej ekonomiky
Americký prezident pred novinármi dôrazne obhajoval nečakaný krok a vyhlásil, že chcel stoj čo stoj zabrániť celosvetovej hospodárskej katastrofe. Pokračovanie bojov by podľa neho stiahlo globálne trhy do hlbokej depresie.
Burzy reagovali na akékoľvek náznaky upokojenia situácie prudkým rastom. Trump to opísal slovami: „Zakaždým, keď sme hovorili o možnosti mieru, akciový trh vyletel nahor ako raketa,“ pričom negatívne vyhlásenia mali opačný efekt. Ceny ropy po oficiálnom oznámení dohody okamžite klesli.
Trump však Teheránu adresoval aj tvrdé varovanie. Ak zlyhajú konečné rokovania, ktoré musia obe strany stihnúť v predĺžiteľnej lehote šesťdesiatich dní, americká armáda začne Irán masívne bombardovať.
Zverejnený text memoranda počíta s tým, že Washington udelí výnimky zo sankcií na export iránskej ropy, ropné produkty a s nimi spojené bankové služby.
Najcitlivejšia otázka, ktorou je iránsky jadrový program, sa stane predmetom intenzívnych debát v najbližších dvoch mesiacoch. Teherán opätovne deklaroval, že nebude vyvíjať ani vlastniť jadrové zbrane, pričom jeho obohatený urán sa bude riediť priamo na mieste pod prísnym dohľadom inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
Zdroj: x.com/@DD_Geopolitics
Pôvodne pritom Biely dom nekompromisne žiadal, aby všetok jadrový materiál opustil iránske územie.
Pokiaľ ide o pohyb lodí cez Hormuzský prieliv, počas nadchádzajúcich šesťdesiatich dní nebudú plavidlá platiť žiadne poplatky, avšak dohoda nevylučuje ich zavedenie v budúcnosti.
Spojenci v Tel Avive neskrývajú obrovskú zlosť
V samotnom Izraeli vyvolal podpis dohody vlnu pesimizmu a sklamania. Bývalý hlavný poradca izraelského premiéra Mark Regev otvorene spochybnil ochotu Iránu reálne rokovať o jadrovom programe v momente, keď Washington dobrovoľne stiahol všetok ekonomický a vojenský tlak.
„Možno Trump získa skvelú dohodu, ale momentálne to tak nevidím. Vidím, že Amerika dala iránskemu režimu návrat do života,“ vyhlásil Regev. Podobne tvrdé slová zvolil aj líder izraelskej opozície Jair Lapid, ktorý ostro zaútočil na premiéra Benjamina Netanjahua.
Podľa jeho vyjadrenia „Netanjahu nám sľúbil historické víťazstvo a dostali sme krízu s Američanmi, Hormuz otvorený pre Iráncov, peniaze pre Revolučné gardy, balistické rakety namierené na Izrael a Izrael čakajúci na chodbe ako pokarhané dieťa.“
Izraelská vládna strana Likud na tieto nálady v spoločnosti okamžite zareagovala a podľa miestnych médií narýchlo vymazala zo svojej nadchádzajúcej predvolebnej kampane akékoľvek vizuály poukazujúce na blízke vzťahy premiéra s Donaldom Trumpom. Izraelská armáda navyše pokračuje vo vojenských operáciách proti hnutiu Hizballáh v Libanone a odmieta stiahnuť svoje jednotky z pozícií.
Trump pritom Netanjahua počas samitových debát verejne skritizoval a odkázal mu, že potrebuje „trochu jemnejší prístup.“ Zároveň na adresu Izraelu dodal: „Nemusíte zbúrať budovu zakaždým, keď do nej vojde niekto z Hizballáhu.“
Americký prezident má totiž obavy, že prebiehajúce izraelské operácie by mohli krehkú dohodu s Iránom úplne zmiesť zo stola.
Kritika znie z oboch strán amerického Kongresu
Mierový plán narazil na tvrdý odpor aj na domácej politickej scéne vo Washingtone, kde vyvolal zdesenie medzi demokratmi aj republikánmi. Republikánsky senátor Bill Cassidy bez servítky vyhlásil: „Toto je najhorší zahraničnopolitický omyl za celé desaťročia.“
Jeho stranícky kolega Ted Cruz zasa spochybnil plán obnovy Iránu v hodnote tristo miliárd dolárov, píše The Guardian. Podľa neho „dávať miliardy dolárov teokratickým šialencom, ktorí nás chcú zavraždiť, nie je dobrý nápad.“
Demokratický senátor Adam Schiff hovorí o dokonalej kapitulácii, pri ktorej Irán získal obrovské výhody výmenou za nejasný sľub, pričom podľa jeho slov je „ťažké predstaviť si dôslednejšiu kapituláciu.“
Podobne skeptická je aj demokratka Jeanne Shaheen, podľa ktorej dohoda vôbec nerieši iránsky raketový program ani podporu tamojších militantných skupín.
Predstavitelia Bieleho domu sa snažia situáciu upokojiť a na mimoriadnom brífingu popreli, že by Spojené štáty museli Teheránu zaplatiť čo i len jediný cent zo spomínaného fondu obnovy.
Miliardový balík má fungovať na báze budúcich medzinárodných investícií. Ako hypotetický príklad uviedli možnosť, že energetickú infraštruktúru v krajine vybudujú so súhlasom USA firmy z Emirátov, ak bude Irán plniť dohody.
Sám Trump označil správy o priamom financovaní za vymyslené príbehy, no dodal, že Iránu vrátia zmrazené aktíva, ktoré krajine patria a doteraz boli zablokované.
Naopak, iránsky vyjednávač Mohammad Báger Gálibáf neskrýva triumf, hoci dodáva, že jeho krajina má stále prst na spúšti. „Ak nepriateľ nerozumie jazyku logiky, opäť vstúpime s jazykom moci,“ odkázal Gálibáf štátnym médiám s tým, že podmienky v Hormuzskom prielive sa už nikdy nevrátia do stavu pred vojnou, keďže Teherán plánuje po uplynutí 60 dní zaviesť pre lode poplatky.
