Egypt otvoril prvú časť rozsiahlej siete automatizovaných monorailových tratí, ktorá má zásadne zmeniť dopravu v okolí Káhiry. Projekt vznikol ako reakcia na dlhodobé problémy s preťaženými cestami a rastúcou populáciou metropoly. Po dokončení sa má stať najdlhším bezpilotným monorailovým systémom na svete a denne obslúžiť státisíce cestujúcich.
Egyptská metropola patrí medzi najväčšie mestá Afriky a už roky zápasí s dopravnými zápchami, ktoré komplikujú každodenný život miliónov obyvateľov. V snahe zmierniť tlak na preľudnené centrum začala vláda budovať úplne nové administratívne mesto uprostred púšte.
Výstavba nového sídla štátnych inštitúcií však nebola jediným riešením. Kľúčovou súčasťou plánu sa stalo aj vytvorenie modernej dopravnej siete, ktorá by zabezpečila rýchle spojenie medzi existujúcou metropolou a novými rozvojovými zónami.
Práve preto vznikol projekt Cairo Monorail.
Začiatkom mája sa podľa CNN verejnosti otvorila prvá prevádzkovaná vetva novej siete. Trať East Nile vedie z oblasti Káhirského medzinárodného štadióna v štvrti Nasr City až do budovaného Nového administratívneho hlavného mesta.
Táto linka meria 56,5 kilometra a predstavuje prvú polovicu celého projektu. Druhá vetva s názvom West Nile je zatiaľ vo výstavbe. Po dokončení spojí satelitné mesto 6. októbra s oblasťou Gízy a bude mať dĺžku 43,8 kilometra.
Po sprevádzkovaní oboch trás dosiahne sieť celkovú dĺžku viac ako 100 kilometrov.
V súčasnosti drží prvenstvo medzi monorailovými systémami čínsky Chongqing, ktorého sieť dosahuje približne 98,5 kilometra.
Egyptský projekt ho však po dokončení prekoná približne o 1,8 kilometra a stane sa najdlhším monorailovým systémom svojho druhu na svete.
Prevádzkovatelia predpokladajú, že každý deň využije nové spojenie približne pol milióna cestujúcich.
Prvé dni zadarmo, potom prišli tarify
Monorail začal verejnosť využívať od 6. mája. Počas úvodných troch dní mohli cestujúci jazdiť bezplatne.
Následne bol zavedený tarifný systém rozdelený do štyroch zón. Cena jednosmerného lístka na celú trasu East Nile bola stanovená na 80 egyptských libier, čo predstavuje približne 1,5 amerického dolára.
K dispozícii sú aj dlhodobé predplatné lístky. Štvrťročný cestovný pas umožňuje absolvovať 180 jázd a jeho cena sa pohybuje od 1 800 do 7 200 egyptských libier v závislosti od počtu využívaných zón.
Doteraz sa obyvatelia Káhiry spoliehali najmä na tri linky metra. Tie ročne prepravia približne 500 miliónov pasažierov.
Roztrieštená cestná infraštruktúra a neustále dopravné zápchy však vytvorili enormný tlak na verejnú dopravu. Egypt preto v roku 2019 uzavrel kontrakt v hodnote približne 2,3 miliardy britských libier so spoločnosťou Alstom, ktorá dostala za úlohu nový systém vybudovať a následne prevádzkovať.
Na projekte sa podieľajú aj egyptské spoločnosti Orascom Construction a Arab Contractors.
Pre novú sieť bolo vyrobených celkovo 272 vozňov. Produkcia prebiehala v závode Alstomu v anglickom meste Derby.
Súpravy boli postupne prepravované do Egypta, pričom posledný vlak opustil Spojené kráľovstvo začiatkom roka 2024.
Celkovo bude systém disponovať 68 vlakovými súpravami.
Financovanie projektu podporila aj britská vládna exportná agentúra UK Export Finance.
Bez vodiča, no pod neustálou kontrolou technológií
Najväčšou zvláštnosťou projektu je úplná automatizácia prevádzky.
Monorail využíva platformu Innovia, ktorú spoločnosť Alstom nasadila aj v ďalších svetových metropolách vrátane Bangkoku, Singapuru či Los Angeles.
Vlaky dokážu bez zásahu človeka:
- rozbiehať sa a zastavovať,
- otvárať a zatvárať dvere,
- monitorovať bezpečnosť prevádzky,
- reagovať na mimoriadne situácie.
Celý systém funguje vďaka vysokokapacitnej rádiovej komunikácii, ktorá v reálnom čase sleduje polohu každej súpravy.
Výkon siete má rásť spolu s mestom
Súpravy sa pohybujú po vyvýšených betónových nosníkoch nad ulicami mesta rýchlosťou až 80 kilometrov za hodinu.
V jednom smere dokáže systém prepraviť až 45-tisíc cestujúcich za hodinu.
Podľa spoločnosti Alstom je jednou z hlavných výhod možnosť postupného navyšovania kapacity bez potreby rozsiahlych stavebných zásahov.
Počet spojov aj vozidiel možno v budúcnosti zvyšovať podľa rastúcich potrieb mesta bez narušenia prevádzky.
Prevádzkovateľ zdôrazňuje aj environmentálne výhody novej dopravy.
Elektrický systém produkuje minimálne emisie a výrazne nižšiu hlučnosť v porovnaní s tradičnými dopravnými prostriedkami.
Významnou technologickou novinkou je schopnosť rekuperácie energie pri brzdení. Systém dokáže spätne využiť až 99 percent energie vznikajúcej pri spomaľovaní vlakov, čím sa znižuje celková spotreba elektriny.
Zdroj: X/@Basmatopia
Projekt sprevádzali meškania aj kritika
Pôvodný plán počítal so spustením prvej trate už v roku 2023. Projekt však čelil viacerým komplikáciám a termín otvorenia sa niekoľkokrát posunul.
To vyvolalo kritiku časti verejnosti, ktorá upozorňovala na rozsiahle štátne investície v období hospodárskych problémov.
Podľa údajov americkej International Trade Administration investoval Egypt do infraštruktúrnych projektov v rokoch 2023 až 2025 približne 1,7 bilióna egyptských libier. Súčasne zahraničný dlh krajiny minulý rok prekročil hranicu 163 miliárd dolárov.
Niektorí obyvatelia navyše spochybňujú, či nová doprava výrazne zlepší každodenné dochádzanie väčšiny pracujúcich.
Veľká časť územia Nového administratívneho hlavného mesta sa stále nachádza vo fáze výstavby.
Vláda však predpokladá, že v budúcnosti tu bude žiť približne 6,5 milióna obyvateľov a vznikne okolo dvoch miliónov pracovných miest.
Práve preto považuje budovanie dopravného spojenia za nevyhnutný krok ešte pred úplným dokončením nového mesta.
Spoločnosť Alstom vníma káhirský monorail ako modelový príklad modernej mestskej dopravy pre rýchlo rastúce africké metropoly.
Podľa vedenia firmy by podobné systémy mohli v budúcnosti pomôcť riešiť dopravné problémy aj v ďalších krajinách kontinentu.
Spoločnosť už dnes realizuje dopravné projekty v Maroku, Alžírsku, Pobreží Slonoviny či Juhoafrickej republike.
Významným faktom je aj vysoké zapojenie domácich pracovníkov. Podľa generálneho riaditeľa Alstomu v Egypte Ramyho Salaha Eldina tvorili egyptskí zamestnanci až 98 percent pracovnej sily zapojenej do realizácie projektu.
Podľa predstaviteľov spoločnosti dopyt po ekologických vysokokapacitných dopravných riešeniach v Afrike neustále rastie a v nasledujúcich rokoch bude ešte výraznejší. Nový káhirský monorail tak môže byť iba začiatkom oveľa väčšej dopravnej transformácie na kontinente.
