Európska krajina hlási nedostatok vojakov. Dobrovoľný nábor zlyhal, do tohto termínu sa má rozhodnúť o povinnej vojenčine

Ilustračné foto. Zdroj: canva
Reklama

Poslanec zároveň vyjadril nádej, že nadchádzajúci summit NATO, ktorý sa uskutoční 7. až 8. júla v tureckej Ankare, vyšle Moskve jasný a nekompromisný signál jednoty.

Nemecko čelí akútnemu nedostatku záujmu o vstup do ozbrojených síl. Pokiaľ sa situácia s náborom nových brancov nezlepší, krajina bude musieť najneskôr do 31. júla 2027 prijať zásadné politické rozhodnutie o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby.

Ako píše Economic Times, v rozhovore pre tlačovú agentúru AFP to uviedol vysokopostavený nemecký poslanec Thomas Röwekamp, ktorý predsedá výboru pre obranu v Spolkovom sneme.

Dobrovoľný model zlyhal na plnej čiare

V reakcii na narastajúcu vojenskú hrozbu zo strany Ruska a čoraz nepredvídateľnejšiu politiku Spojených štátov amerických sa Berlín podujal na rozsiahlu modernizáciu svojej armády. Súčasťou reformy je ambiciózny plán zvýšiť do roku 2035 počet aktívnych vojakov zo súčasných 185 000 na minimálne 260 000.

Vláda v novembri minulého roka spustila nový model dobrovoľnej vojenskej služby, ktorý prepojila s povinnou registráciou všetkých 18-ročných mužov.

Štatistiky z obdobia od januára do mája však ukázali, že tento systém zlyháva na plnej čiare. Napriek tomu, že štát oslovil približne 300 000 mladých ľudí, do armády sa reálne prihlásilo len 530 nových regrútov.

Ilustračné foto. Zdroj: unsplash/Beatriz Miller

Netýkalo by sa to všetkých mladých mužov

Konzervatívny poslanec Thomas Röwekamp zdôraznil, že ak Nemecko nedokáže naplniť svoje personálne kapacity na báze dobrovoľnosti, návrat k povinnej vojenčine bude nevyhnutný.

„V prvej polovici budúceho roka budeme musieť viesť veľmi zásadnú diskusiu o tom, či sme vôbec schopní dosiahnuť naše vysoko ambiciózne požiadavky na rast aktívnych síl a záloh na čisto dobrovoľnom základe. Ja osobne mám stále vážne pochybnosti o tom, že sa nám to podarí,“ vyhlásil otvorene Röwekamp.

Prípadná branná povinnosť by sa však netýkala plošne všetkých mladých mužov, ktorí v danom roku dosiahnu vek 18 rokov, čo v Nemecku predstavuje približne 350 000 občanov. Armáda by si namiesto toho vyberala a povolávala len taký počet nováčikov, aký reálne potrebuje na splnenie svojich ročných cieľov.

Ilustračné foto. Zdroj: unsplash/Touko Aikioniemi

V hľadáčiku nemá len Ukrajinu

Röwekamp vyjadril obavy najmä o nedostatok profesionálnych vojakov a vojakov s dlhodobým kontraktom. Práve tí sú totiž kľúčoví pre obsluhu najmodernejšej techniky – od pilotovania stíhačiek, cez navigáciu vojnových lodí a riadenie tankov, až po obsluhu sofistikovaných systémov protivzdušnej obrany Patriot.

Nemecko v posledných mesiacoch zažilo niekoľko masívnych demonštrácií, na ktorých mladá generácia vyjadrila ostrý nesúhlas s obnovením povinnej vojenskej služby.

Poslanec uviedol, že obavám verejnosti rozumie, no pripísal ich faktu, že od pozastavenia povinnej vojenčiny v roku 2011 sa v krajine s mladými ľuďmi o otázkach vojny, mieru a nutnosti obrany štátu vôbec nediskutovalo. Varoval, že podľa spravodajských informácií Berlína by Rusko mohlo byť vojensky pripravené zaútočiť na krajinu NATO už v roku 2029.

Podľa Röwekampa nemá ruský prezident Vladimir Putin v hľadáčiku iba Ukrajinu, ale celú liberálnu západnú demokraciu. Európa preto naliehavo potrebuje budovať vlastné vojenské kapacity a prezbrojiť sa nezávisle od Spojených štátov.

Ilustračné foto. Zdroj: unsplash/Sergey Konstantinov

Nekompromisný signál jednoty

Dôvodom sú nielen plány Donalda Trumpa na znižovanie počtu amerických vojakov v Európe, ale aj fakt, že Washington v dôsledku opakujúcich sa medzinárodných kríz v iných častiach sveta už nedokáže spoľahlivo a promptne zásobovať európske armády.

Európsky obranný priemysel sa navyše musí očistiť od vnútorných sporov. Ako príklad zlyhania spomenul nedávny rozpad spoločného projektu stíhačky novej generácie FCAS, ktorý stroskotal na rivalite medzi európskymi leteckými gigantmi Dassault a Airbus.

Poslanec zároveň vyjadril nádej, že nadchádzajúci summit NATO, ktorý sa uskutoční 7. až 8. júla v tureckej Ankare, vyšle Moskve jasný a nekompromisný signál jednoty, obzvlášť po tom, čo Trump na nedávnom summite G7 vo Francúzsku pritvrdil svoju rétoriku voči Kremľu. Jedným z hlavných cieľov Putina je totiž podľa neho práve rozbitie jednoty Severoatlantickej aliancie.

Kanal1 - moderná plnoformátová televízia pre celú rodinu.
Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Kanal 1
Najčítanejšie v kategórii Zo zahraničia