Svetom v posledných dňoch otriasli správy z paluby výletnej lode MV Hondius. Evakuácia pasažierov pre výskyt nebezpečného andského hantavírusu priniesla tragické čísla.
O život prišli traja ľudia – manželský pár z Holandska a jedna Nemka. Loď, ktorá vyplávala ešte v apríli z Argentíny, sa stala dejiskom nákazy, ktorá v Európe nie je bežná. Informuje o tom agentúra TASR.
Svetová zdravotnícka organizácia potvrdila celkovo sedem prípadov.
Takmer dve desiatky krajín začali s urýchlenou repatriáciou svojich občanov, ktorí boli na palube. Ako informoval aj portál The New York Times, do utorka (12. 5.) sa väčšina zo 150 pasažierov a členov posádky vrátila domov alebo bola v procese presunu. Tridsaťdva členov posádky však musí zostať na lodi, ktorá mieri do holandského Rotterdamu.
Osemnásť Američanov sa už vrátilo do Spojených štátov. Šestnásť z nich skončilo v národnej karanténnej jednotke v Omahe, pričom jeden test vykazuje miernu pozitivitu na andský kmeň. Ďalší pár s miernymi príznakmi bol prevezený do špeciálneho zdravotníckeho zariadenia v Atlante.
Európske letiská v pohotovosti
Tri lety z Tenerife prepravili približne 50 ľudí rôznych národností na letisko v holandskom Eindhovene. Odtiaľ ich špeciálne tímy rozvážajú do krajín pôvodu.
Francúzsky premiér Sébastien Lecornu potvrdil, že päť Francúzov je v izolácii. U jedného z nich sa totiž príznaky objavili priamo počas letu.
Medzi nakazenými figuruje aj Španiel, ktorého po vylodení okamžite previezli do vojenskej nemocnice v Madride. Hoci jeho testy vyšli pozitívne, zatiaľ nevykazuje žiadne viditeľné príznaky ochorenia.
Ostatní pasažieri zostávajú pod dohľadom, no ich výsledky sú nateraz negatívne. Nemecko, ktoré prišlo o jednu občianku, potvrdilo repatriáciu ďalších piatich osôb. Írsko a Belgicko tiež izolovali po dvoch pasažieroch.
Táto situácia rozvírila diskusie o tom, či sa andský kmeň môže zakoreniť aj v našich končinách. Juhoamerický kmeň Andes je totiž výnimočný a zároveň nebezpečný tým, že sa ako jediný dokáže prenášať priamo z človeka na človeka. Slovenskí odborníci však verejnosť upokojujú a vysvetľujú, prečo scenár z lode u nás nehrozí.
Juhoamerický zabijak potrebuje svoje prirodzené prostredie
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky považuje riziko šírenia tohto konkrétneho kmeňa u nás za minimálne. Biológia nepustí a hantavírusy sú v tomto smere neúprosné. Sú totiž pevne viazané na konkrétne druhy hlodavcov, ktoré im slúžia ako prirodzený rezervoár. Bez nich vírus v novom prostredí dlhodobo neprežije.
„Potrebujeme rezervoár – hlodavce, ktoré sa vyskytujú v Južnej Amerike. Tie u nás na Slovensku nie sú,“ objasnila pre STVR Adriana Mečuchová, vedúca odboru epidemiológie ÚVZ SR. Tento fakt vytvára prirodzenú bariéru, ktorá bráni tomu, aby sa nákaza u nás začala šíriť v komunitách tak, ako to vidíme v endemických oblastiach Argentíny.
Andský kmeň zostáva raritou, na ktorú neexistuje vakcína ani špecifická liečba. Lekári sa tak musia spoliehať na podpornú terapiu a imunitný systém pacienta. Napriek tomu WHO zdôrazňuje, že globálne riziko pre verejné zdravie je nízke. Akékoľvek paralely s pandémiou COVID-19 odborníci rezolútne odmietajú.
Slovensko bojuje s vlastným kmeňom potichu
Hoci nás andská verzia nateraz obchádza, hantavírus ako taký nie je pre slovenských lekárov neznámym pojmom. Na našom území sa vyskytuje iný kmeň, ktorý má svoje špecifické prejavy. Spôsobuje hemoragickú horúčku so zlyhaním obličiek. Každý rok slovenské nemocnice evidujú približne sto prípadov tohto ochorenia.
Hlavná hygienička Tatiana Červeňová však dodáva dôležitú informáciu. Hoci ochorenie dokáže potrápiť obličky, na Slovensku doteraz nebolo zaznamenané žiadne úmrtie spojené s týmto domácim kmeňom. Mechanizmus prenosu je u nás navyše odlišný a bezpečnejší pre okolie. Nákaza nepreskakuje z človeka na človeka.
K infekcii dochádza najčastejšie pri vdýchnutí prachu, ktorý je kontaminovaný výlučkami hlodavcov. Rizikovým miestom sú staré pivnice, chaty alebo senníky, kde sa pri upratovaní víri prach. Práve preto lekári odporúčajú v takýchto priestoroch pracovať s respirátorom a namiesto zametania zvoliť čistenie namokro.
Bratislava drží diagnostický štít
Aj keď európske orgány považujú riziko andského vírusu za „veľmi nízke“, slovenský štátny aparát zostáva v strehu. Národné referenčné centrum v Bratislave disponuje potrebnými technológiami na to, aby dokázalo v prípade podozrenia rýchlo konať. Ide najmä o bezpečnosť cestovateľov, ktorí sa vracajú z rizikových oblastí.
V prípade, že by sa na našom území objavil pacient s podozrivými príznakmi, laboratóriá v hlavnom meste sú pripravené identifikovať akýkoľvek nebezpečný kmeň. To zahŕňa aj ten, ktorý spôsobil tragédiu na lodi MV Hondius.
