V európskych diplomatických kruhoch sa čoraz otvorenejšie hovorí o tom, ako postupovať, ak by sa Viktor Orbán po parlamentných voľbách opäť udržal na čele maďarskej vlády. Podľa informácií portálu Politico sa v Bruseli pripravujú rôzne scenáre, ktorých cieľom je zabrániť tomu, aby jedna krajina dokázala dlhodobo blokovať kľúčové rozhodnutia celej Únie.
Vzťahy medzi Maďarskom a európskymi inštitúciami sú napäté už niekoľko rokov. Budapešť v minulosti opakovane využila právo veta napríklad pri otázkach pomoci Ukrajine či pri spoločných zahraničnopolitických postojoch. Aj preto sa v Bruseli čoraz častejšie diskutuje o tom, ako systém rozhodovania zmeniť tak, aby bol menej závislý od jednomyseľného súhlasu všetkých štátov.
Zmena hlasovania by oslabila právo veta
Jednou z možností, o ktorej sa diskutuje najviac, je rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj do oblastí, kde dnes platí jednomyseľnosť. Týkalo by sa to najmä zahraničnej politiky, sankcií alebo niektorých finančných rozhodnutí. V praxi by to znamenalo, že jednotlivé štáty by už nemohli samostatne zablokovať rozhodnutie, ak by ho podporila väčšina krajín.
Diplomati upozorňujú, že Európska únia musí byť schopná reagovať rýchlejšie, najmä v čase kríz. Súčasné pravidlá podľa nich často spôsobujú zdĺhavé rokovania a kompromisy, ktoré oslabujú výsledné rozhodnutia.
Obchádzanie blokovania cez menšie skupiny
Ak by sa nepodarilo zmeniť pravidlá hlasovania, existuje aj iná cesta – spolupráca len časti členských štátov. Takzvaná posilnená spolupráca alebo „koalície ochotných“ umožňujú, aby niektoré krajiny postupovali spoločne aj bez súhlasu všetkých členov Únie. Tento model sa už využíva napríklad pri niektorých projektoch vojenskej alebo finančnej pomoci Ukrajine.
Aj keď predstavitelia Európskej komisie dlhodobo zdôrazňujú, že prioritou má byť jednota všetkých štátov, v praxi sa čoraz častejšie ukazuje, že dohoda všetkých 27 krajín nie je vždy možná.
Eurofondy ako nástroj politického tlaku
Významnú úlohu môže zohrávať aj financovanie z európskych fondov. Európska komisia pripravuje mechanizmy, ktoré by ešte viac prepojili vyplácanie eurofondov s dodržiavaním princípov právneho štátu. Inými slovami, krajiny, ktoré by podľa Bruselu porušovali demokratické pravidlá, by mohli prísť o časť financií.
Maďarská vláda už naznačila, že s takýmto prístupom nesúhlasí a považuje ho za politický tlak. Napriek tomu ide o jeden z najúčinnejších nástrojov, ktoré má Únia k dispozícii.
Stále je v hre aj článok 7
Diskutuje sa aj o pokračovaní konania podľa článku 7, ktorý môže viesť až k obmedzeniu hlasovacích práv členského štátu. Tento proces bol voči Maďarsku spustený už pred niekoľkými rokmi, no jeho dokončenie je veľmi komplikované, pretože si vyžaduje súhlas ostatných krajín. Podľa niektorých politikov však už samotná možnosť takéhoto kroku predstavuje silný politický tlak.
V diplomatických debatách sa objavuje aj najtvrdší scenár – odchod alebo vylúčenie Maďarska z Európskej únie. Takýto krok však nemá jasnú oporu v európskych zmluvách a väčšina predstaviteľov ho považuje skôr za teoretickú možnosť. Zároveň existujú obavy, že by takýto vývoj mohol Maďarsko ešte viac priblížiť k Rusku.
Výsledok volieb môže situáciu vyostriť
Európski diplomati preto otvorene priznávajú, že nadchádzajúce voľby v Maďarsku budú dôležité aj pre fungovanie celej Únie. Ak by Orbán zostal pri moci, spory medzi Budapešťou a Bruselom by sa podľa nich mohli ešte viac prehĺbiť a Únia by musela hľadať nové spôsoby, ako zabezpečiť rozhodovanie aj bez súhlasu všetkých členských štátov.
