Ekonomická realita nepustí. Podľa prepočtov manažmentu sú materiálové náklady v Indii a Číne o 30 až 35 percent nižšie než v Európe, čo vo výslednej cene hotového traktora predstavuje úsporu minimálne 25 až 30 percent.
Navyše, kľúčoví západoeurópski dodávatelia náprav, prevodoviek či hydrauliky presunuli svoje fabriky do Ázie už pred rokmi.
Dovážať jednotlivé komponenty cez polovicu zemegule len kvôli finálnej montáži v Brne preto stratilo logiku. Výhodou Ázie je aj rýchlosť – vývoj a zavedenie nového produktu do sériovej výroby tam vďaka dravosti inžinierov zvládnu dvakrát rýchlejšie ako v Európe.
Kvalita nemá utrpieť
Zetor už úspešne etabloval spoločný podnik Zetor India s tamojšou spoločnosťou VST. Aktuálne si hľadá strategického výrobného partnera aj v Číne a pripravuje stavbu vlastného ázijského závodu, aby bol stopercentne nezávislý.
Montáž sa síce presúva, vedenie ale ubezpečuje, že kvalita neutrpí. Stroje si zachovajú osvedčené komponenty, na ktoré sú zákazníci zvyknutí, ako sú predné nápravy a prevodovky Carraro, prevodovky ZF, hydraulika Mita, kabíny Fritzmeier či motory značiek Deutz a Cummins spĺňajúce prísne európske emisné normy.
Paradoxom je, že zatiaľ čo európsky trh so poľnohospodárskou technikou prechádza kvôli nízkym príjmom poľnohospodárov, suchu a viaznucim dotáciám hlbokou krízou, zahraničný obchod Zetoru na rozvojových trhoch prudko rastie.
Významnú stopu zanechali aj na Slovensku
Na takzvaných neemisných trhoch v Afrike, Latinskej Amerike a Ázii stúpajú tržby firmy každoročne o 30 až 50 percent. V roku 2024 Zetor predal celkovo 1 000 traktorov, no už v roku 2025 tento objem vyskočil na 1 500 kusov, pričom drvivá väčšina tejto produkcie pochádzala práve z ázijských liniek.
Značka Zetor, ktorej názov vznikol spojením písmena „Zet“ (znak brnianskej Zbrojovky, kde pôvodne ako oddelenie vznikla) a koncovky slova traktor, dodala svoje prvé tri stroje zákazníkom v marci 1946.
Od svojho vzniku predala do desiatok krajín sveta viac ako 1,3 milióna traktorov. Historicky sa tieto stroje montovali okrem Brna napríklad aj v Iraku, Barme, Japonsku či Mexiku, no významnú stopu zanechali najmä na Slovensku.
Po páde železnej opony a strate východných trhov spoločnosť takmer skrachovala. Z najhoršieho ju v roku 2002 vytiahol až vstup strategického investora – bratislavskej holdingovej spoločnosti HTC Investments.
Súčasný presun výroby do Ázie je tak podľa vedenia nevyhnutným evolučným krokom, ktorý má slovensko-českej legende zabezpečiť dostatok kapitálu na ďalší rozvoj a expanziu na svetových trhoch.
