Na Slovensku fungujú viac ako dve stovky spracovateľských prevádzok, prísun nových odborníkov zo stredných škôl je ale minimálny.
Slovenský mäsospracujúci priemysel, ktorý tvorí najväčší pilier domáceho potravinárstva, čelí kritickému nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.
Je to ťažká manuálna práca
Tradičné remeslo mladú generáciu neláka a fabriky sú nútené improvizovať. Ako informujú noviny.sk, aby firmy udržali linky v chode, rekvalifikujú ľudí z úplne iných odvetví, pričom za pulty a k rozrábke sa stavajú bývalí čalúnnici či poľovníci.
Situácia v regiónoch, ktoré boli kedysi baštou mäsiarskej výroby, je alarmujúca. Skúsení majstri odchádzajú do zaslúženého dôchodku a ich miesta zostávajú prázdne.
Príkladom je pán Ján Leňo, ktorý v jednom závode odpracoval úctyhodných 45 rokov. Jeho odchodom stráca podnik dekády skúseností, ktoré nemá kto prebrať.
„To už nechcú mladí robiť. Je to ťažká manuálna práca,“ konštatuje vyučený mäsiar na margo nezáujmu nastupujúcej generácie.
Neevidujú záujem
Na Slovensku fungujú viac ako dve stovky spracovateľských prevádzok, prísun nových odborníkov zo stredných škôl je minimálny.
Štatistiky sú pritom neúprosné, z vyše stovky prihlásených žiakov sa do lavíc mäsiarskych odborov reálne posadilo len 40 prvákov. V mestách ako Humenné, kde má spracovanie mäsa hlboké korene, narážajú školy na nezáujem nielen detí, ale aj ich zákonných zástupcov.
„Aktuálne neevidujeme záujem zo strany žiakov a rodičov. Neozvala sa nám ani organizácia, ktorá zastrešuje,“ potvrdzuje nelichotivý stav Michaela Tomčáková, riaditeľka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Humennom.
Nároky nemusia byť pre žiakov atraktívne
Nedostatok „vyučencov“ núti zamestnávateľov k vlastnému vzdelávaniu. Do výrobných hál tak prichádzajú ľudia, ktorí pôvodne opravovali autá alebo pracovali na stavbách. Podľa vedenia humenského závodu Mecom tvoria kvalifikovaní mäsiari už len polovicu tímu na kľúčových úsekoch.
„Jedni odchádzajú, druhí by mali prichádzať. Prichádzajú takí, ktorých si musíme vzdelávať sami,“ vysvetľuje riaditeľ závodu Miroslav Matvija s tým, že zvyšok personálu dopĺňajú nadšenci z radov poľovníkov či pracovníci z iných remesiel.
Zväz spracovateľov mäsa upozorňuje, že profesia mäsiar bude na trhu práce chýbať čoraz citeľnejšie. Paradoxom je, že kým iné odvetvia trpia neistotou, v mäsopriemysle majú absolventi prácu garantovanú. Prekážkou je však špecifické prostredie – chlad, vlhko a vysoké nároky na fyzickú silu a zručnosť.
„Je to fyzicky náročné povolanie, ktoré vyžaduje zručnosť a sa vykonáva v špecifických podmienkach, preto nemusí byť pre žiakov príťažlivé. Na druhej strane, je to profesia, ktorá má na trhu práce perspektívu,“ uzatvára Eva Forrai, výkonná riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa.
Závody sa nateraz spoliehajú na lojalitu starších zamestnancov a dúfajú, že v práci zostanú aj po dosiahnutí penzijného veku. Bez systémovej zmeny v odbornom školstve a zvýšenia atraktivity remesla však hrozí, že poctivých slovenských mäsiarov nahradia stroje alebo nekvalifikovaná sila z dovozu.
