Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok otvorene odsúdil kroky Európskej únie.
Reagoval tak na čerstvú dohodu ministrov zahraničných vecí členských štátov. Tí sa rozhodli uvaliť sankcie na izraelských osadníkov pre násilnosti páchané na Palestínčanoch. Informuje o tom tlačová agentúra TASR.
Podľa Netanjahua ide o hlboký civilizačný prešľap. Jeho kancelária zverejnila na platforme X vyhlásenie, ktoré nešetrí kritikou. Premiér v ňom tvrdí, že kým Izrael bojuje proti radikálnym hnutiam v Iráne aj inde vo svete, Európa reaguje nepochopiteľne.
Netanjahuov kabinet sa domnieva, že Brusel vytvoril nebezpečný precedens. Podľa ich názoru európski diplomati budujú falošnú symetriu a dávajú tak na jednu úroveň bežných občanov Izraela a ozbrojencov z radov Hamasu.
Obvinenia z morálneho rozkladu a antisemitizmu
Kancelária predsedu vlády uviedla, že Izrael spolu so Spojenými štátmi odvádzajú za Európu špinavú prácu. Bojujú vraj v mene civilizácie proti džihádistickým skupinám, ktoré ohrozujú svetový mier. Európska únia podľa nich týmto rozhodnutím odhalila svoj vlastný morálny úpadok.
Hlasy kritiky sa ozývajú z celého izraelského vládneho spektra. Minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir zašiel v rétorike ešte ďalej. Celý blok Európskej únie otvorene označil za antisemitský.
Podobne ostrý tón zvolil aj šéf izraelskej diplomacie Gideon Saar. Ten obvinil Brusel z neprípustného porovnania. Saarovi prekáža, že Európska únia stavia izraelských občanov na rovnakú úroveň s tými, ktorých Izrael definuje ako teroristov.
Krvavá štatistika na okupovanom území
Napätie na Západnom brehu Jordánu však nie je len vecou diplomatických nót. Od októbra 2023, kedy vypukla vojna v Pásme Gazy, sa situácia na tomto území dramaticky zhoršila.
Nárast násilností je viditeľný takmer každý deň. Palestínske úrady prinášajú čísla, ktoré vyvolávajú medzinárodné obavy.
Podľa ich údajov bolo na Západnom brehu zabitých už viac ako 1060 Palestínčanov. Správy hovoria o tom, že za týmito obeťami stoja izraelskí vojaci alebo osadníci. Väčšina z nich boli civilisti, ktorí sa ocitli uprostred vyhroteného konfliktu. Práve tieto udalosti viedli európskych lídrov k rozhodnutiu konať.
Európa sa snaží prostredníctvom sankcií vyslať jasný signál. Chce zastaviť násilie, ktoré bráni mierovému riešeniu v regióne. Tel Aviv však tieto kroky vníma ako podkopávanie vlastnej bezpečnosti a práva na ochranu svojich obyvateľov.
Rozdelenie Jeruzalema cez nové stavebné projekty
Okrem priameho násilia sa rieši aj izraelská politika výstavby. Minulý rok prešiel schválením projekt nových osád, ktorý má výrazný geografický dopad. Táto výstavba totiž fakticky oddelí východný Jeruzalem od zvyšku Západného brehu Jordánu.
Východný Jeruzalem je územím, ktoré Izrael anektoval a okupuje, pričom v ňom žijú predovšetkým Palestínčania. Nové osady majú vytvoriť fyzickú bariéru, ktorá zmení demografickú aj politickú mapu oblasti. Mnohí pozorovatelia v tom vidia snahu o znemožnenie vzniku životaschopného palestínskeho štátu v budúcnosti.
Rozhodnutie o sankciách je výsledkom dlhých debát v Bruseli. Izrael však zostáva neústupný a trvá na tom, že bojuje za prežitie civilizovaného sveta proti radikalizmu.
