Nový rokovací poriadok nepriniesol želaný efekt. Množia sa incidenty s rovnakými aktérmi a ich spoločným menovateľom je meno Tibor Gašpar. Opozícia ho chce dostať z kresla podpredsedu NR SR, koalícia poukazuje na prezumpciu neviny. A čo má z hádok Matoviča, Hlinu a Gašpara volič? Asi len sklamanie, že o prorastových opatreniach, konsolidácii alebo katastrofálnom suchu zatiaľ v rokovacej sále nezaznelo vôbec nič.
Koalícia bude novelizovať rokovací poriadok. Ten, ktorým sa aktuálne poslanci riadia, nepriniesol želaný efekt.
“Ako keby nejaká snaha o vylepšenie spôsobu alebo úrovne debaty, s ktorou je problém nielen teraz, ale dá sa povedať už veľa rokov, tak to sa nepodarilo a naopak vidíme, že dokonca sa tam našli aj nejaké chyby, ktoré to ešte zhoršujú,” zhodnotil prvé skúsenosti s novým rokovacím poriadkom výkonný riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Šéf agentúry AKO upozornil najmä na spôsob prihlasovania poslancov do rozpravy. Po novom si totiž o pridelenom čase rozhoduje poslanecký klub a ten istý poslanec sa môže do diskusie o tom istom bode program prihlásiť opakovane.
“To rokovanie, samozrejme, tým pádom nie je príliš konštruktívne, neprijímajú sa zákony,” doplnil pre Kanal1 Václav Hřích.
Úpravy v rokovacom poriadku už pripustili aj zástupcovia koalície. Počas aktuálnej schôdze chcú zozbierať všetky pripomienky a po letnej prestávke navrhnú v rokovacom poriadku ďalšie zmeny.
Hádky pre meno Gašpar
Nové pravidlá nedokázali zabrániť ani výbušnej atmosfére v pléne alebo na chodbách parlamentu. Odborné debaty o obsahu zákonom prehlušili hádky, nadávky a osobné útoky. Väčšina incidentov súvisí s menom Tibor Gašpar.
“Tibor Gašpar patrí k tomu úzkemu okruhu najvýraznejších postáv strany Smer. Momentálne to znamená, nie je v záujme ani Smeru, aby takto výrazná postava alebo známa postava nejakým spôsobom prestala komunikovať,” vysvetlil Václav Hřích s tým, že elektorát najmä Smeru-SD neberie Gašparovo obvinenie až tak vážne.
“Oni svojim politikom dôverujú a toto nie je argument, ktorý by ich rozhodnutie koho voliť dokázal zmeniť,” skonštatoval Hřích.
Koalícia a opozícia si vykopali vlastné zákopy, z ktorých na seba útočia. Zákopová vojna však zatiaľ s preferenciami politických strán zatiaľ veľmi nepohla. Podľa Václava Hřícha je dôvod veľmi prostý – prívrženci strán dôverujú svojim lídrom natoľko, že v ich hodnotovom rebríčku je tá dôvera vyššie ako nejaké informácie od oponentov.
“Ten dopad nikdy nie je priamy a rýchly. Samozrejme, ten čas, kedy nejaká informácia a jej zmysel sa dostane z tej oficiálnej polohy k jednotlivému občanovi a špecificky k voličom jednotlivých strán to trvá niekedy tri až štyri mesiace a niekedy pol roka,” skonštatoval pre Kanal1 politický analytik Boris Zala.
Bývalý europoslanec upozorňuje, že voliči si informácie vždy dávajú aj do istých súvislostí. Názor voliča podľa Zalu nikdy nezmení jedna informácia, ale je istá kritická úroveň, na ktorej sa názor voliča môže zlomiť. A to platí tak pre koaličné ako aj opozičné strany.
“Takže to je skôr o tom, že jedna aj druhá strana má trpezlivosť v tom presadzovaní svojho pohľadu na vec a bude chcieť toho svojho voliča ochrániť pred tým, aby nezmenil názor,” dodal Zala.
V Národnej rade sú v prípade Tibora Gašpara principiálni len Kresťanskí demokrati a Hnutie Slovensko. Tieto strany absolútne vylúčili účasť v diskusných reláciách s T. Gašparom a poslanci KDH navyše v čase, keď vedie rokovanie NR SR, opúšťajú rokovaciu sálu.
Z nabitého rokovacieho programu poslanci zatiaľ veľa neukrojili. Tie body, na ktorých neexistuje koaličná dohoda, už napríklad SNS presunula na septembrovú schôdzu. Rokovacím dňom bude najnovšie aj pondelok a do parlamentného kalendára pribudnú zatiaľ dve mimoriadne schôdze. Na jednej chce opozícia odvolávať ministra životného prostredia T. Tarabu (nom. SNS) a na druhej ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD).
