Dôchodkové prognózy vzbudili enormný záujem ľudí o ich budúce dôchodky. Zhodnotil najväčšiu akciu Sociálnej poisťovne minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD). Poistenci sa z nich dozvedeli termín odchodu do dôchodku, odhadovanú sumu dôchodku a počet započítaných rokov dôchodkového poistenia. Práve v tejto časti podľa ministra vyvolala prognóza najväčšiu polemiku.
Asi 3,4 milióna oprávnených poistencov už pozná odhad svojho budúceho starobného dôchodku. Rozposlané dôchodkové prognózy niektorých potešili, niektorých sklamali a niektorých pobavili. Podľa ministra práce vraj splnili základný účel.
“Pobočky Sociálne poisťovne v týchto dňoch čelia obrovskému náporu, čo len svedčí o tom, že ľudia sa naozaj začali zaujímať o tom, aký dôchodok v budúcnosti dostanú,” zhodnotil Erik Tomáš.
Rezort trvá na tom, že napriek viacerým nezrovnalostiam, ľudia sa z dôchodkovej prognózy dozvedeli užitočné informácie. Napríklad aj to, ktoré obdobia nemajú zaevidované, alebo aké potvrdenie im chýbajú. Výhodou pre poistencov má byť aj to, že sa tieto informácie dozvedeli v čase, keď ešte pracujú, a majú dostatok času doručiť chýbajúce doklady do Sociálnej poisťovne. Tá zaznamenala aj zvýšený záujem o elektronický účet poistenca a apku Sociálnej poisťovne. O elektronický účet v máji požiadalo 30-tisíc a o apku 40-tisíc ľudí.
“V elektronickom účte poistenca a v apke Sociálnej poisťovne si ľudia môžu online sledovať výšku svojho dôchodku, respektíve vývoj ich dôchodku ako takého, ako aj to, ktoré obdobia odpracovaných rokov majú alebo nemajú zaevidované,” doplnil minister práce.
Poistenci nemajú dôvod na paniku
Zámerom dôchodkovej prognózy bolo poskytnúť poistencovi tri základné informácie: dôchodkový vek, prehľad evidovaných období a kvalifikovaný odhad výšky dôchodku.
Ak vám niektoré doklady v evidencii odpracovaných rokov chýbajú, neznamená to, že ste tieto roky nenávratne stratili. Podľa ministra práce ľudia pochopili, že nejde o chybu SP, ale ak nemajú niektoré roky evidované, tak je to chyba ich zamestnávateľov, ktorí nedodali Sociálnej poisťovni takzvané evidenčné listy.
Firmy však majú na základe novely zákona povinnosť do konca tohto roka chýbajúce evidenčné listy doplniť. U zaniknutých spoločností si Sociálna poisťovňa na základe informácií od klienta vyžiada podklady z archívu, no v prípade, že nie sú ani tam, musí dokázať, že vo firme pracoval samotný občan.
K ďalším nezaevidovaným obdobiam môžu patriť roky, kedy poistenec študoval na strednej a vysokej škole. Toto sa však týka iba ľudí, ktorí študovali pred rokom 2004 a tiež napríklad doba povinnej vojenskej služby. V prípade vysokoškolského štúdia postačí diplom, no v prípade štúdia na strednej škole podľa ministra nie je možné automaticky určiť, koľko rokov zo strednej školy je možné započítať, keďže sa v minulosti menila doba povinnej školskej dochádzky.
„Niektorým môžeme započítať tri, niektorým dva roky, a tam už je asi potrebná spolupráca s občanom samotným,“ vysvetlil šéf rezortu práce.
Minister ľuďom odkazuje, že ak im niektoré doklady chýbajú, nie je dôvod na paniku. Najmä mladšie ročníky vyzval, aby sa s návštevou pobočiek Sociálnej poisťovne neponáhľali a dali priestor ľuďom nad 50 rokov.
„Chcem poprosiť všetkých ľudí, aby naozaj zachovali pokoj, aby si dohodli termín v Sociálnej poisťovni a si to možno aj v neskoršom termíne vybavili, a aby teda vznikol priestor pre tých, ktorí majú 50+, pretože oni majú bližšie k dôchodkovému veku,“ odkázal Erik Tomáš.
Dôchodkovú prognózu začala Sociálna poisťovňa vydávať na základe zákona, ktorý schválila v roku 2023 predchádzajúca vláda aj následne aj Národná rada SR. Klienti Sociálnej poisťovne, ktorí sú starší ako 50 rokov, budú dôchodkovú prognózu dostávať 1-krát ročne. Poistenci pod 50 rokov dostanú informáciu a svojom budúcom dôchodku každých 5 rokov.
