Mnohí Slováci si v posledných mesiacoch našli vo svojich poštových schránkach informáciu o predpokladanej výške budúceho dôchodku. Dokument obsahoval odhad štátnej penzie aj stav úspor v druhom pilieri v rôznych scenároch. Hoci ide o dôležitý orientačný prehľad, dôvera verejnosti v tieto čísla zostáva veľmi nízka.
Ako uviedol Finsider.sk, Podľa údajov ČSOB totiž iba 11 percent Slovákov a Sloveniek považuje odhad svojho budúceho dôchodku za dostatočný. Mnohí si zároveň uvedomujú, že samotná štátna penzia nemusí v budúcnosti stačiť na udržanie životného štandardu, na aký sú dnes zvyknutí.
Najmä ľudia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, môžu tieto informácie využiť pri plánovaní svojich financií. Pre mladšie generácie sú však takéto výpočty iba orientačné, keďže do ich odchodu na dôchodok zostáva ešte niekoľko desaťročí a počas nich sa môže zmeniť ekonomická situácia aj dôchodkový systém.
Mladí začínajú myslieť na budúcnosť oveľa skôr
Práve mladšia generácia dnes čoraz viac premýšľa nad tým, ako si zabezpečiť dostatok financií na obdobie po skončení pracovného života. Podľa údajov ČSOB investujú mladí ľudia skôr ako ich rodičia či starí rodičia. Generácia Z, teda ľudia narodení približne medzi rokmi 1997 až 2012, využíva moderné digitálne riešenia a prvé investície realizuje už počas vysokoškolského štúdia alebo z príjmov z brigád.
Najčastejšie začínajú investovať vo veku od 20 do 25 rokov a podľa bankových údajov investuje približne polovica mladých klientov. Výhodou tejto generácie je najmä čas. Čím skôr totiž človek začne vytvárať finančnú rezervu, tým väčší priestor má na jej postupné zhodnotenie.
Odborníci upozorňujú, že pravidelnosť je pri budovaní úspor oveľa dôležitejšia než vysoké jednorazové sumy. S investovaním sa dá začať jednoducho aj prostredníctvom bankovej aplikácie, pričom minimálna mesačná suma predstavuje už 15 eur.
Medzi hlavné výhody skorého investovania patria:
- dlhší čas na zhodnocovanie vložených peňazí,
- možnosť vytvoriť si vyššiu finančnú rezervu aj z menších mesačných súm,
- jednoduchý začiatok prostredníctvom digitálnych služieb banky,
- pravidelné budovanie vlastného zabezpečenia popri štátnej penzii.
Čas hrá pri investovaní rozhodujúcu úlohu
Analytici pripomínajú, že pri dlhodobom investovaní zohráva významnú úlohu princíp zloženého úročenia. V praxi to znamená, že výnosy sa postupne pripisujú k pôvodnej investícii a ďalej sa zhodnocujú spolu s ňou. Práve preto môže aj relatívne nízka mesačná suma po dlhých rokoch vytvoriť zaujímavú finančnú rezervu.
Ako príklad uvádzajú investovanie 20 eur mesačne do akciového fondu zameraného na svetové trhy. Pri vhodných podmienkach môže takáto pravidelná investícia počas 30 rokov narásť približne na 20-tisíc eur. Ak by človek investoval 100 eur mesačne, po 20 rokoch by sa hodnota úspor mohla pohybovať až okolo 45-tisíc eur.
Údaje ČSOB zároveň poukazujú aj na rozdiel medzi klientmi, ktorí peniaze iba odkladajú na bežných účtoch, a tými, ktorí investujú do fondov. Priemerný investor má približne 50 rokov a nasporených okolo 6 669 eur. Naopak, ľudia, ktorí svoje financie nechávajú iba na účte, majú v priemere 43 rokov a ich úspory dosahujú približne polovicu tejto sumy.
Tieto čísla naznačujú, že čoraz viac ľudí si uvedomuje potrebu vytvárať si vlastnú finančnú rezervu popri štátnom dôchodku. Zároveň potvrdzujú, že dlhodobé a pravidelné investovanie patrí medzi možnosti, ktoré môžu pomôcť zmierniť obavy z nižšieho príjmu po odchode do penzie.
