Pravidlá odchodu do dôchodku by sa v budúcnosti mohli zmeniť. Zástupcovia odborov totiž prišli s predstavou, podľa ktorej by sa pri priznávaní plnej penzie nemal brať do úvahy iba vek človeka.
Dôležitú úlohu by mohol zohrávať aj počet rokov, počas ktorých pracoval a odvádzal poistné do systému. Podľa odborárov totiž súčasné nastavenie nevníma rozdiel medzi ľuďmi, ktorí začali pracovať veľmi skoro, a tými, ktorí vstúpili na pracovný trh až po dlhšom štúdiu.
Dnes sa pri riadnom starobnom dôchodku sleduje predovšetkým vek stanovený pre konkrétny ročník narodenia. Okrem toho musí človek splniť podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Odborári však upozorňujú, že medzi jednotlivými ľuďmi môže byť rozdiel v začiatku pracovnej kariéry aj desať rokov, čo sa v súčasnosti výraznejšie nezohľadňuje.
Väčší význam odpracovaných rokov a skoršia penzia pre náročné profesie
Ako uviedla Pravda.sk, predstava odborárov počíta s tým, že plný dôchodok by mohol byť viac naviazaný na obdobie, počas ktorého človek prispieval do dôchodkového systému. Zároveň sa hovorí aj o možnosti skoršieho odchodu do penzie pre zamestnancov, ktorí dlhé roky pracovali v náročných alebo zdraviu škodlivých podmienkach.
Mohlo by ísť najmä o pracovníkov z oblastí, kde sú ľudia vystavení fyzickej záťaži, nočným zmenám alebo psychickému tlaku. Medzi profesie, ktoré sa v tejto súvislosti spomínajú, patria:
- zamestnanci ťažkého priemyslu a baníctva,
- pracovníci stavebníctva a dopravy,
- zdravotníci a pracovníci sociálnych služieb,
- ľudia pôsobiaci v chemických prevádzkach alebo hutníctve.
Podľa odborárov totiž človek, ktorý desaťročia pracoval v náročnom prostredí, starne inak ako zamestnanec vykonávajúci kancelársku prácu.
Aktuálne sa dôchodkový vek pri generáciách narodených po roku 1967 odvíja od priemernej dĺžky života. Ak sa ľudia dožívajú vyššieho veku, automaticky sa posúva aj hranica odchodu do penzie. Napríklad pri ľuďoch narodených v roku 1967 je stanovená na 64 rokov a jeden mesiac. Výsledný vek môže byť nižší v prípade rodičov, ktorí vychovali deti. Za každé dieťa sa totiž dôchodkový vek skracuje o šesť mesiacov, najviac však o rok a pol.
Ministerstvo práce zatiaľ zdôrazňuje, že ide iba o návrhy a prípadné zmeny by si vyžadovali odbornú diskusiu. Konečné rozhodnutia preto zatiaľ nepadli.
Peniaze, nový spôsob financovania a postupný odchod do dôchodku
Diskusia o zmenách naráža aj na otázku financovania. Odbory upozorňujú, že pri starnutí populácie bude potrebné hľadať ďalšie zdroje príjmov. Jednou z tém by mohla byť aj debata o tom, či by technológie, roboty alebo umelá inteligencia nemali v budúcnosti vo väčšej miere prispievať na fungovanie dôchodkového systému.
Rozdielne názory panujú aj medzi odborníkmi. Niektorí upozorňujú na veľký deficit systému a tvrdia, že každá ďalšia výhoda by si vyžadovala hľadanie nových zdrojov alebo úpravy výšky dôchodkov. Na druhej strane zaznievajú aj názory, že samotná priemerná dĺžka života neodzrkadľuje, koľko rokov človek prežije v dobrom zdravotnom stave. Práve preto by podľa niektorých odborníkov mohol existovať kompromis medzi minimálnym vekom a určitým počtom odpracovaných rokov.
Zaujímavou myšlienkou je aj postupný odchod do dôchodku. Namiesto súčasného modelu, keď človek jeden deň pracuje naplno a nasledujúci sa stáva dôchodcom, by mohol existovať plynulejší systém. Zamestnanec by počas niekoľkých mesiacov postupne obmedzoval pracovný čas a súčasne by poberal časť mzdy aj časť dôchodku.
Zmení sa nielen dôchodok ale aj pracovný trh
Takýto model by podľa odborárov mohol pomôcť zmierniť nedostatok pracovnej sily na trhu a zároveň zabezpečiť prirodzenejší prechod do obdobia dôchodku. Zároveň by sa zabránilo situáciám, keď by človek poberal dôchodok a súčasne pracoval v plnom rozsahu.
Počet predčasných penzistov na Slovensku sa v posledných rokoch výrazne menil. Po období prudkého nárastu sa po sprísnení pravidiel ich počet opäť znížil. Aj to ukazuje, že nastavenie dôchodkového systému dokáže výrazne ovplyvniť rozhodovanie ľudí o tom, kedy ukončia pracovný život.
