Európu čaká v najbližších desaťročiach zásadná demografická transformácia, ktorá sa nebude prejavovať len poklesom počtu obyvateľov, ale najmä výrazným starnutím populácie. Najnovšie projekcie Eurostatu naznačujú, že kontinent sa postupne dostáva do fázy, keď bude čeliť kombinácii nízkej pôrodnosti, rastúcej dĺžky života a menšieho počtu ľudí v produktívnom veku.
Tieto faktory spolu vytvárajú tlak na ekonomiku aj sociálne systémy, ktoré boli nastavené na úplne iné demografické pomery. Vývoj pritom nebude v rámci Európy jednotný. Niektoré krajiny dokážu nepriaznivý trend aspoň čiastočne kompenzovať, najmä vďaka migrácii, píše portál Euronews. Prílev obyvateľov zo zahraničia totiž v mnohých prípadoch pomáha dopĺňať pracovnú silu a zmierňovať dôsledky nízkej pôrodnosti. Iné štáty však takúto výhodu nemajú, alebo ju nedokážu využiť. Rozdiel medzi jednotlivými regiónmi sa tak bude postupne prehlbovať a Európa sa demograficky ešte viac rozdelí.
Úbytok o 1,5 milióna obyvateľov
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré budú čeliť výraznému poklesu počtu obyvateľov. Odhady hovoria, že do roku 2100 by mohlo prísť približne o štvrtinu populácie. Znamenalo by to, že z dnešných viac než 5,5 milióna obyvateľov by kleslo na približne štyri milióny. Tento vývoj súvisí najmä s dlhodobo nízkou pôrodnosťou a odchodom časti obyvateľstva do zahraničia. Výsledkom je starnúca spoločnosť, v ktorej bude čoraz menej ľudí v produktívnom veku.
Podobný scenár sa očakáva aj v ďalších krajinách strednej a východnej Európy. Niektoré z nich, napríklad pobaltské štáty či časti južnej Európy, môžu zaznamenať ešte výraznejší pokles, presahujúci hranicu 30 percent. Naopak, štáty ako Luxembursko, Írsko či severské krajiny by mali vďaka stabilnej migrácii a priaznivejšej demografickej štruktúre rásť alebo si aspoň udržať počet obyvateľov. V rámci najväčších ekonomík únie sa očakávajú zmiešané výsledky – napríklad Španielsko by mohlo mierne rásť, zatiaľ čo Nemecko či Taliansko pravdepodobne čaká pokles.
Nápor na dôchodkový systém
Zmena sa však nebude týkať len počtu ľudí, ale aj ich vekového zloženia. Do konca storočia by mal byť takmer každý tretí obyvateľ Európskej únie starší ako 65 rokov. Ešte výraznejší nárast sa očakáva v skupine najstarších, teda ľudí nad 85 rokov. Táto kategória by sa mohla viac než strojnásobiť. Na druhej strane bude ubúdať ľudí v produktívnom veku, ktorí dnes tvoria základ ekonomickej aktivity. Tento nepomer predstavuje vážnu výzvu pre pracovný trh, dôchodkové systémy aj zdravotníctvo.
Prvé náznaky tohto vývoja sú viditeľné už dnes. Napríklad vo Francúzsko zaznamenali situáciu, keď počet úmrtí prevýšil počet narodených, čo sa tam nestalo celé desaťročia, uvádza britský The Guardian. Napriek tomu populácia krajiny mierne rástla, a to najmä vďaka prisťahovalectvu. Práve migrácia tak zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri formovaní budúcej podoby európskej populácie.
Celkový obraz naznačuje, že Európska únia môže do roku 2100 prísť o desiatky miliónov obyvateľov z približne 452 miliónov na menej než 400 miliónov. Ešte zásadnejšie však bude, ako sa zmení štruktúra tejto populácie. Menej pracujúcich a viac seniorov znamená potrebu prispôsobiť ekonomiku aj sociálne politiky novým podmienkam. Demografický vývoj tak nebude len štatistickým údajom, ale jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvní budúcnosť celej Európy.
