Rýchlostná cesta R4 má byť slovenskou súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia. Zatiaľ čo Poľsko už veľkú časť svojej trasy postavilo a Maďarsko má svoju časť hotovú, Slovensko stále pripravuje viaceré úseky.
Slovensko opäť naráža na problém s výstavbou strategickej infraštruktúry. Ako informovala Pravda, po priznaní ministra dopravy Jozefa Ráža, že viaceré veľké dopravné projekty nabrali zdržanie, sa pozornosť upriamila aj na rýchlostnú cestu R4.
Tá je slovenskou súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia, ktorý má prepojiť sever a juh východnej Európy. Trasa má viesť od Baltického mora cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko až smerom k Egejskému moru.
Na Slovensku má byť jej kľúčovou časťou práve R4 na východe krajiny. Tá má spojiť poľskú hranicu pri Vyšnom Komárniku s Prešovom, Svidníkom, Košicami a maďarskou hranicou pri obci Milhosť.
Na to, že Via Carpatia Slovensko v praxi zatiaľ do veľkej miery obchádza, upozornili aj Aktuality.sk. Problém je najmä v tom, že susedné krajiny sú v príprave a výstavbe výrazne ďalej.
Slovensko je najslabším článkom
Dopravný inžinier Michal Feik upozornil, že Slovensko zostáva najslabším článkom celej trasy. Poľsko už väčšinu svojej časti Via Carpatie postavilo a napojenie plánuje dokončiť v najbližších rokoch. Maďarsko má svoju časť hotovú už niekoľko rokov ako diaľnicu M30.
Na Slovensku je v prevádzke úsek od Milhosti po Košice, južný obchvat Košíc a prvá etapa severného obchvatu Prešova. Najväčšou rozostavanou stavbou R4 je druhá etapa severného obchvatu Prešova vrátane tunela Okruhliak.
Problémom však zostáva najmä severná časť smerom od Prešova cez Svidník k poľskej hranici. Tam stále chýbajú desiatky kilometrov kvalitnej rýchlostnej cesty.
Východ zatiaľ čaká
R4 nie je dôležitá iba ako medzinárodný koridor. Pre východné Slovensko má zásadný význam aj z hľadiska dostupnosti regiónu, odľahčenia miest a obcí a zvýšenia bezpečnosti dopravy.
Dnes tranzit a nákladná doprava na viacerých miestach stále prechádzajú cez intravilány obcí, križovatky, priechody pre chodcov a zastavané územia. Týka sa to najmä lokalít na trase medzi Prešovom a poľskou hranicou.
Súčasná cesta I/21 technicky nevyhovuje potrebám takejto siete. Vedie cez obce, členitým terénom, má viaceré serpentíny a jej kapacita aj bezpečnostné parametre sú obmedzené. Ak Poľsko dokončí svoju rýchlostnú cestu a doprava na koridore narastie, tlak na slovenskú stranu sa ešte zvýši.
Dokončenie do piatich rokov je nereálne
Ministerstvo dopravy má pri niektorých častiach R4 iba technické štúdie. Niektoré úseky sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, iné čakajú na územné rozhodnutia alebo ešte nemajú definitívne stanovenú trasu.
Aj preto je podľa odborníkov nereálne očakávať, že by bola severná R4 dokončená v krátkom čase. Ako možný termín všetkých úsekov sa v minulosti spomínal rok 2031, no ide skôr o politický cieľ než realistický harmonogram.
Informácie o diaľničných a rýchlostných projektoch zverejňuje aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorá pri viacerých úsekoch ráta so začiatkom výstavby až v 30. rokoch. Pri niektorých častiach sa spomína dokonca obdobie po roku 2034.
Každý rok meškania má svoju cenu
Každý rok meškania znamená vyšší cestovný čas, vyššie prevádzkové náklady a nižšiu spoľahlivosť dopravy pre osobné aj nákladné vozidlá. To sa následne prejavuje v ekonomike regiónu aj v konkurencieschopnosti dopravcov.
Ak budú Poľsko a Maďarsko disponovať súvislým severojužným koridorom skôr než Slovensko, výhody môžu čerpať najmä regióny na ich strane hranice.
Pre investorov, logistické firmy a výrobcov je kvalitná infraštruktúra kľúčovým faktorom. Ak východné Slovensko nebude dobre napojené, môže prichádzať o príležitosti, ktoré využijú susedné krajiny.
