Menopauza sa tradične spája s ukončením reprodukčnej funkcie vaječníkov. Nová štúdia však naznačuje, že tieto orgány po skončení plodného obdobia nemusia zostať biologicky nečinné. Vedci zistili, že ich aktivita sa mení a namiesto reprodukcie by mohli zohrávať významnú úlohu v imunitných procesoch a starnutí organizmu.
Menopauza sa často označuje za obdobie, keď vaječníky prestanú plniť svoju hlavnú úlohu – dozrievanie a uvoľňovanie vajíčok. Nový výskum však ukazuje, že ich príbeh sa tým pravdepodobne nekončí. Hoci reprodukčná funkcia zaniká, na bunkovej a molekulárnej úrovni môžu zostať aktívne ešte celé desaťročia. Vedcov preto čoraz viac zaujíma, aký význam majú vaječníky pre ženský organizmus aj po menopauze. Informuje o tom portál Zdravie.
Vaječníky po menopauze zrejme neprechádzajú do „dôchodku“
Reprodukčná biologička Francesca Duncan z Northwestern University sa dlhodobo venuje výskumu toho, čo sa deje s vaječníkmi po skončení reprodukčného obdobia. Jej tím zistil, že orgán po menopauze nie je len zmenšeným a nefunkčným pozostatkom reprodukčného systému.
Výsledky naznačujú, že vo vaječníkoch pokračujú biologické procesy, hoci už nesúvisia s plodnosťou. Táto otázka je dôležitá aj preto, že ženy dnes po menopauze bežne prežívajú ďalšie desiatky rokov.
Výskum publikovaný v časopise Molecular Human Reproduction sledoval vaječníky myší v rôznych etapách života – od mladých jedincov cez reprodukčne staré až po zvieratá, ktoré už reprodukčnú aktivitu ukončili.
Vedci potvrdili očakávané zmeny spojené so starnutím. Postupne ubúdali folikuly, v ktorých dozrievajú vajíčka, a menila sa aj štruktúra tkaniva. Pribúdalo väzivo, kolagén a známky fibrózy, čo naznačuje postupný útlm reprodukčných funkcií.
Orgán získava novú úlohu
Najväčšie prekvapenie priniesla analýza génovej aktivity. Ukázalo sa, že vaječníky sa po skončení reprodukčného obdobia jednoducho „nevypnú“. Ich molekulárny profil sa ďalej mení, pričom sa čoraz viac podobá orgánu zapojenému do imunitných a zápalových procesov.
Vedci pozorovali zvýšený výskyt T-lymfocytov, makrofágov aj mnohojadrových obrovských buniek, ktoré sa zvyčajne objavujú tam, kde prebieha imunitná odpoveď alebo prestavba tkaniva.
Autori štúdie preto uvádzajú, že vaječník sa s pribúdajúcim vekom posúva „od reprodukčnej funkcie k imunitne dominantnému podpisu“.
Výskumníci upozorňujú, že nejde o dôkaz, že by vaječníky po menopauze spôsobovali ochorenia. Skôr sa otvára otázka, či môžu byť súčasťou širších procesov spojených so starnutím.
Podľa štúdie sa totiž menila aj aktivita génov zodpovedných za tvorbu látok, ktoré by mohli pôsobiť aj mimo samotného vaječníka.
Vedci preto predpokladajú, že orgán môže komunikovať s ostatnými tkanivami prostredníctvom signálnych molekúl súvisiacich so zápalom, imunitou či procesmi starnutia.
Autori zároveň uvádzajú, že ich výsledky „spochybňujú predpoklad, že postreprodukčný vaječník je nečinný“. Podľa nich naopak získava „imunitnú identitu“ a môže mať endokrinný aj parakrinný vplyv na fungovanie organizmu.
Výsledky zatiaľ platia len pre myší model
Odborníci zdôrazňujú, že výskum bol realizovaný na myšiach, preto nemožno jeho závery automaticky preniesť na človeka.
Francesca Duncan však podľa portálu ScienceAlert zaznamenala podobné trendy aj pri analýze tkanív postmenopauzálnych žien v inom, zatiaľ nerecenzovanom výskume. U 28 žien sa ukázalo, že proteíny vytvárané vo vaječníkoch sa menili v závislosti od veku.
Ak by boli vaječníky po menopauze úplne biologicky neaktívne, podobné rozdiely by sa podľa vedcov neočakávali.
Nové poznatky môžu byť dôležité aj pri rozhodovaní o odstraňovaní vaječníkov po skončení reprodukčného obdobia.
Doteraz sa diskutovalo najmä o tom, že aj po menopauze môžu produkovať malé množstvo hormónov. Najnovší výskum však naznačuje, že ich význam môže siahať ešte ďalej – k regulácii imunitných a zápalových procesov.
Ako uzatvára tím Francescy Duncan, postreprodukčný vaječník je „ďaleko od nečinnosti“. Vedci preto upozorňujú, že lepšie pochopenie jeho úlohy by v budúcnosti mohlo ovplyvniť nielen starostlivosť o zdravie žien po menopauze, ale aj výskum samotného procesu starnutia.
