Vyše 60 percent HDP – na takúto úroveň sa koncom minulého roka vyšplhal náš štátny dlh. Ústavný zákon je v prípade výšky verejného dlhu nekompromisný. Ak presiahne 50 percent HDP, vláda musí požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Keďže predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) tak doteraz neurobil, iniciatívy sa chopila parlamentná opozícia.
Opozičným stranám sa nepáči, že vláda ignoruje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Na rokovanie parlamentu predložila návrhy uznesení, ktoré by ju k tomu zaväzovali. Povinnosť požiadať o dôveru v Národnej rade vznikla vláde koncom novembra, keď dlh presiahol hranicu 50 percent HDP.
“Tá diskusia tu prebehla. Nikto z koaličných poslancov sa na nej nezúčastnil,” opísal situáciu v pléne Národnej rady predkladateľ uznesenia, poslanec Marián Viskupič (SaS).
Zákon o dlhovej brzde hovorí, že vláda by mala o dôveru požiadať bezodkladne. Význam slova bezodkladne si však politici vysvetľujú rôzne – spravidla, tak aby to vyhovovalo ich straníckym tričkám.
„Od novembra 2025 si vláda ani len nevyžiadala dôveru parlamentu kvôli dlhovej brzde, hoci to vyžaduje ústavný zákon. Prešlo 17 zasadnutí vlády a nič. Nie sú schopní splniť ani základné povinnosti. A rovnaký prístup vidíme aj na európskom výbore, kde má premiér vysvetľovať svoje kroky. Namiesto toho nemá čas, lebo behá,“ kritizovala postup vlády poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS).
Opoziční poslanci z Hnutia Slovensko považujú postoj vlády za pohŕdanie parlamentom, ktorý je jej nadriadeným orgánom.
“Je to pohŕdanie ústavným zákonom,” zdôraznil predseda poslaneckého klubu hnutia v NR SR Michal Šipoš (Hnutie Slovensko, Za ľudí).
Koaličný Smer-SD argumentuje tým, že z Ústavy SR nevyplýva žiadny časový rámec, ktorý by hovoril, dokedy tak má vláda urobiť. Slovo bezodkladne si zatiaľ vysvetľuje každá strana po svojom.
“Keď si myslia, že polroka nie je dostatočný čas, aby to sem prišlo, tak je to ich vec,” komentoval aktuálny stav predseda poslaneckého klubu strany v NR SR Richard Puci (Hlas-SD).
“Bezodkladne je ihneď, takže už to malo byť,” odkázal už niekoľkokrát vláde podpredseda NR SR Andrej Danko. Zároveň dodal, že sa prekvapenia pri hlasovaní vôbec neobáva.
O význame a časovom rámci slova bezodkladne by mal rozhodnúť Ústavný súd. So žiadosťou o jeho výklad sa naň obrátilo Progresívne Slovensko. ÚS jeho podanie prijal na ďalšie konanie, ale kedy o podaní rozhodne, nie je známe.
A jasné nie je ani to, či vláda o dôveru do konca volebného obdobia vôbec požiada. Podľa Smeru-SD to vraj nemá zmysel, lebo parlament nedávno vyslovil vláde dôveru.
“Idete robiť jedno a to isté ešte raz alebo siedmy či ôsmy krát, čo nedáva vôbec význam,” argumentoval minister obrany a podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák.
Otázne však je, či hlasovanie o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde môže nahradiť ústavnú povinnosť vlády požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Jednotnú odpoveď nemajú na túto otázku ani ústavní právnici. Povinnosť požiadať o dôveru totiž vznikla vláde ešte predtým, ako plénum parlamentu hlasovalo o vyslovení nedôvery.
