Mnohí vysokoškoláci považujú promócie za symbolický koniec študentského života. Z pohľadu štátu sa však rozhodujúci moment odohráva oveľa skôr – už v deň vykonania štátnej skúšky. Práve od tohto dátumu začínajú absolventom plynúť viaceré povinnosti voči úradom, zdravotnej poisťovni či štátu.
Najdôležitejšou zmenou je strata statusu nezaopatreného dieťaťa. To znamená, že štát už za absolventa automaticky neplatí zdravotné poistenie. Výnimkou sú prípady, keď sa absolvent zamestná, začne podnikať alebo sa zaeviduje ako uchádzač o zamestnanie.
Práve zdravotné poistenie patrí medzi najčastejšie zanedbávané povinnosti. Ak absolvent po škole nepracuje a zároveň nie je evidovaný na úrade práce, stáva sa samoplatcom. Zmenu musí svojej zdravotnej poisťovni oznámiť do ôsmich kalendárnych dní. V opačnom prípade mu môžu začať vznikať nedoplatky a penále.
Veľká časť absolventov preto smeruje na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Registrácia síce nie je povinná, no výrazne sa oplatí tým, ktorí si po škole ešte nenašli zamestnanie. Ak sa absolvent vysokej školy prihlási do evidencie do 10 kalendárnych dní od štátnej skúšky, úrad ho zaradí spätne odo dňa nasledujúceho po ukončení štúdia. Prakticky to znamená, že nevznikne „diera“ v zdravotnom poistení a poistné za neho bude platiť štát. Zároveň upozorňujeme, že v praxi sa odporúča riešiť evidenciu čo najskôr, ideálne do siedmich dní od ukončenia štúdia.
Ak si absolvent nájde prácu, väčšinu administratívy zaňho zabezpečí zamestnávateľ. Ten ho prihlási do systému zdravotného a sociálneho poistenia a odvádza zaňho zákonné odvody. Absolvent však musí oznámiť úradu práce, že nastúpil do zamestnania – spravidla do ôsmich dní od zmeny situácie.
Odlišná situácia nastáva pri podnikaní. Ak sa mladý človek rozhodne pracovať ako živnostník alebo SZČO, vznikajú mu ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni aj Daňovému úrad SR. Musí sa registrovať na daňovom úrade a neskôr riešiť odvody či podávanie daňového priznania. Povinné sociálne odvody pritom nevznikajú automaticky hneď, ale až po splnení zákonných podmienok podľa výšky príjmov.
Mnohí absolventi sú prekvapení aj tým, že po škole automaticky nevzniká nárok na podporu v nezamestnanosti. Počas štúdia totiž za študentov nikto sociálne poistenie na tento účel neplatí. Nárok by vznikol len vtedy, ak by mali dostatočne dlhé dobrovoľné poistenie alebo predchádzajúce zamestnanie.
Čo ak smerujete za hranice
Špecifické pravidlá platia aj pre absolventov, ktorí odchádzajú do zahraničia. Ak sa tam zamestnajú alebo získajú zdravotné poistenie v inej krajine, musia túto skutočnosť oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní.
Rozdielne podmienky majú stredoškoláci. Tým štát väčšinou platí zdravotné poistenie až do konca letných prázdnin, teda do 31. augusta. Vysokoškoláci však o status študenta prichádzajú okamžite po štátniciach – promócia je už len slávnostný akt bez vplyvu na povinnosti voči štátu.
Odborníci upozorňujú, že práve prvé dni po škole bývajú rozhodujúce. Mladí ľudia často odkladajú vybavovanie úradov s tým, že „majú ešte čas“, no práve vtedy môžu vzniknúť prvé dlhy na zdravotnom poistení. Administratíva po vysokej škole tak síce nie je zložitá, no vyžaduje si sledovanie lehôt a aktívny prístup.
