Odborná komunita upozorňuje na viaceré zásadné problémy v návrhoch rozdelenia území národných parkov na Slovensku. Podľa vedcov nie sú dostatočne podložené dátami a v niektorých prípadoch môžu byť v rozpore s legislatívou aj princípmi ochrany prírody. Zároveň varujú pred rizikom poškodenia cenných ekosystémov.
Zástupcovia vedeckých pracovísk združených pod Slovenskou akadémiou vied rokovali s predstaviteľmi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o pripravovaných pravidlách rozdelenia územia v Tatranskom národnom parku a Národnom parku Nízke Tatry.
Do diskusie sa zapojili aj odborné spoločnosti zamerané na botaniku a entomológiu. Spoločným cieľom bolo poukázať na nedostatky návrhov, ktoré podľa nich nezohľadňujú dostatočne aktuálne poznatky o stave prírody.
Chýbajú dôkazy aj súlad s pravidlami
Vedci upozorňujú, že navrhované rozdelenie území nie je podložené relevantnými dátami. Zároveň poukazujú na možné rozpory s európskou legislatívou, konkrétne so smernicou o ochrane biotopov, ako aj s domácimi právnymi normami.
Podľa nich by takéto zásahy mali byť vždy podložené jasnými odbornými analýzami, ktoré vysvetlia, prečo sa konkrétne územia presúvajú do rôznych stupňov ochrany.
Jedným z najvážnejších problémov je podľa odborníkov zníženie ochranného režimu v niektorých národných prírodných rezerváciách v rámci TANAP-u.
Takýto krok by mohol v praxi znamenať faktické oslabenie ich ochrany bez riadneho legislatívneho procesu. Vedci zdôrazňujú, že akékoľvek zmeny v statuse takto významných území by mali prejsť dôkladným posúdením.
Výhrady k plánovaným zásahom v krajine
Odborníci kritizujú aj návrhy, ktoré počítajú s rozvojom infraštruktúry v oblastiach s vysokou prírodnou hodnotou. Ide napríklad o lokality, kde sa nachádzajú zachovalé biotopy s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
Podľa ich názoru by sa intenzívne formy turizmu mali presúvať do menej citlivých oblastí, aby nedošlo k narušeniu prirodzených procesov v krajine.
Ďalším kritickým bodom je spôsob, akým sú jednotlivé zóny navrhované. Vedci upozorňujú na fragmentáciu území, ktorá môže znižovať efektívnosť ochrany prírody.
Takéto rozdelenie podľa nich nerešpektuje ekologické väzby medzi jednotlivými biotopmi a môže viesť k ich postupnému oslabovaniu.
Obavy vyvoláva aj možný dopad na lokality zaradené do siete Natura 2000. Podľa vedcov nie je dostatočne vyhodnotený vplyv navrhovaných zmien na tieto územia, čo môže predstavovať problém aj z pohľadu európskych záväzkov Slovenska.
Z rokovaní vyplynulo, že medzi zástupcami ministerstva nepanuje úplná zhoda v tom, či ide o finálnu podobu návrhov. Kým niektorí pripúšťajú ďalšie úpravy, iní ich už neplánujú.
Táto nejednotnosť podľa vedcov vyvoláva otázky o tom, do akej miery budú odborné pripomienky skutočne zohľadnené.
Odborná obec zároveň upozorňuje na riziko, že rozhodovanie nemusí byť založené výlučne na ochrane prírody. Podľa ich slov existuje obava, že do procesu môžu zasahovať aj ekonomické či politické záujmy.
To by mohlo viesť k uprednostňovaniu rozvojových projektov na úkor zachovania prírodného dedičstva.
Výzva na rešpektovanie ochrany prírody
Vedci zdôrazňujú, že podľa zákona má byť ochrana prírody v národných parkoch prioritou. Turizmus by sa mal rozvíjať citlivo a s dôrazom na zachovanie prírodných hodnôt.
Rekreačné aktivity by mali byť orientované najmä na vnímanie autentickej prírody, zatiaľ čo intenzívne formy využívania územia by mali smerovať mimo najcennejších lokalít.
Napriek kritike odborníci veria, že konečná podoba zonácie bude reflektovať ich pripomienky. Očakávajú, že výsledné riešenie bude rešpektovať vedecké poznatky aj legislatívne rámce.
Budúcnosť slovenských národných parkov tak podľa nich závisí od toho, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi ochranou prírody a rozvojovými aktivitami.
