Nízkopríjmové samostatne zárobkovo činné osoby budú mať odvodové úľavy. Tí, ktorí nepodávajú daňové priznanie, nebudú musieť odvádzať ani tzv. mikroodvod, ktorý bol zavedený v rámci konsolidačných opatrení. Novela zákona o sociálnom poistení, ktorá zmenu zavádza, bude účinná od 1. júla 2026.
Drobným živnostníkom sa bude o čosi ľahšie dýchať. Od júla im štát odpustí mikroodvod, ktorý tento rok predstavuje 131,34 eura. Poslanecký návrh koaličných poslancov Hlasu-SD a SNS podporila drvivá väčšina poslancov Národnej rady.
“Zákon získal ústavnú väčšinu, presne 99 hlasov a podporili ho aj kluby KDH a SaS,” povedal po hlasovaní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).
Štát po novom nastavuje ešte jednu príjmovú hranicu pre vznik povinného poistenia SZČO. Podľa tzv. príjmového testu vznikne povinnosť platiť sociálne odvody len tým, ktorých príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za kalendárny rok presiahne 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
“Táto hranica bola preto tak stanovená, lebo do tejto hranice nemusia živnostníci platiť ani len dane,” doplnil minister práce s tým, že schválená novela zákona zachováva hranicu príjmu pre vznik povinnosti podať daňové priznanie aj pre posudzovanie odvodovej povinnosti. Pre zdaňovacie obdobie 2025 je to suma 2876,90 eura.
Úľava pre prekladateľov, notárov či brigádujúcich seniorov
Schválená zmena oslobodí od platenia sociálnych odvodov asi 30-tisíc živnostníkov s nízkymi príjmami. Na nich sa totiž od 1. januára 2026 vzťahoval nový mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. V praxi to znamená, že v období povinného poistenia je SZČO povinná platiť poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najmenej však z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z osobitného vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov na účely mikroodvodu.
Nové pravidlá sa negatívne dotkli tých živnostníkov, ktorí nedosahujú vysoké príjmy. Tie boli dokonca často nižšie ako povinné odvody.
“Vyriešili sme týmto zákonom aj tých živnostníkov, respektíve SZČO, ktorí mali zavedenú živnosť, ale ju nevykonávali, alebo mali nejaké oprávnenie, ale ho nevykonávali, mali jednoducho nulový príjem. V takomto prípade, ak by sme takúto zmenu neurobili, tak by museli platiť aspoň ten mikroodvod,” vysvetlil E. Tomáš.
Nový mechanizmus vzniku povinného poistenia sa rovnako uplatňuje aj na SZČO, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu.
Schválená zmena bude štátny rozpočet stáť 21 miliónov eur tento a 42 miliónov budúci rok. Sociálna poisťovňa ich vykryje z peňazí získaných na fiktívnych PN-kách a iných opatreniach.
“Mikroodvod mal vstúpiť do účinnosti od 1. júla, ale nevstúpi, lebo sme pred účinnosťou tohto problematického zákona sme to zmenili,” uzavrel predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko.
Kľúčové body úpravy, ktorá je účinná od 1. januára 2026, zostávajú naďalej zachované. Povinné poistenie SZČO a teda platenie sociálnych odvodov vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Tiež zostáva zachované pravidlo 60 mesiacov, teda ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov, fyzická osoba sa považuje za novú SZČO s nárokom na päťmesačné „odvodové prázdniny“. Ak uplynul kratší čas, povinné poistenie vzniká od opätovného nadobudnutia postavenia SZČO.
