Slovenská ekonomika čelí v posledných rokoch viacerým výzvam. Firmy zápasia s vysokými cenami energií, rastúcimi nákladmi aj silnou konkurenciou zo zahraničia.
Vláda preto predstavila rozsiahly balík 49 opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť podmienky pre podnikanie, podporiť investície a odstrániť časť administratívnych prekážok, ktoré podnikateľov dlhodobo zaťažujú. Zmeny sa však netýkajú iba veľkých spoločností. Dotknúť sa majú aj živnostníkov, zamestnancov, mladých podnikateľov či zahraničných pracovníkov.
Lacnejšie energie a nižšie náklady pre podniky
Ako uviedla Pravda.sk, jednou z najvýraznejších zmien je plánované zníženie spotrebnej dane z elektriny pre vybrané podniky. Štát chce pomôcť najmä firmám, pre ktoré predstavujú náklady na energie významnú časť výdavkov. Daň z elektriny by sa mala znížiť z doterajšej úrovne 1,32 eura za megawatthodinu na 50 centov za megawatthodinu.
Okrem toho sa vláda chce zamerať aj na ďalšie položky, ktoré sa premietajú do konečnej ceny elektriny. Preverovať sa bude nastavenie regulovaných poplatkov a hľadať sa budú možnosti, ako znížiť energetické výdavky najmä priemyselným podnikom. Medzi zvažovanými riešeniami sa objavuje aj väčšie využívanie elektriny zo zdrojov vo vlastníctve štátu či podpora dlhodobých kontraktov na dodávku energií.
Súčasťou plánov je tiež modernizácia energetickej infraštruktúry a zvýšenie podpory projektov financovaných z Modernizačného fondu. Cieľom je zabezpečiť stabilnejšie a efektívnejšie fungovanie energetických sietí v budúcnosti.
Medzi opatrenia zamerané na podporu podnikateľského prostredia patria najmä:
- zníženie spotrebnej dane z elektriny pre vybrané firmy,
- preverenie možností ďalšieho znižovania cien energií,
- podpora modernizácie energetických sietí,
- kompenzácie nepriamych nákladov súvisiacich s emisiami CO₂.
Menej byrokracie a jednoduchšie podnikanie
Veľká časť balíka sa sústreďuje na znižovanie administratívnej záťaže. Vláda tvrdí, že podnikatelia dnes často musia štátu opakovane predkladať údaje, ktoré už úrady evidujú v iných databázach. Práve odstránenie podobných duplicít má priniesť úsporu času aj financií.
Zmeny sa dotknú viacerých oblastí. Rušiť sa majú niektoré oznamovacie povinnosti, zjednoduší sa evidencia tržieb a upravia sa pravidlá v zdravotnom sektore či pri reklame dojčenskej výživy. Firmy už napríklad nebudú musieť každoročne absolvovať určité administratívne procesy, pokiaľ sa ich údaje nezmenili.
Významná novinka sa týka aj živnostníkov. Po novom by samotné oddlženie nemalo byť prekážkou na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Rozhodujúci má byť až zápis v registri diskvalifikácií. Opatrenie má pomôcť ľuďom, ktorí sa po finančných problémoch snažia opäť postaviť na vlastné nohy.
Balík obsahuje aj návrhy na podporu menších firiem. Vláda chce preveriť možnosť zníženia základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným zo súčasných 5-tisíc eur. Zároveň sa uvažuje o zrušení povinnosti vytvárať rezervný fond, čo by podnikateľom zjednodušilo fungovanie najmä v prvých rokoch podnikania.
Diskutuje sa aj o tom, aby si spoločnosť s ručením obmedzeným mohli zakladať už mladí ľudia od 16 rokov. Takýto krok by mohol podporiť podnikateľské ambície mladšej generácie a uľahčiť jej vstup do sveta biznisu.
Ďalšie pripravované zmeny zahŕňajú:
- preverenie systému preddavkov pre samostatne zárobkovo činné osoby,
- úpravu minimálnych odvodov podľa výšky príjmov,
- zníženie sankcií za niektoré administratívne pochybenia,
- zavedenie princípu „druhej šance“ pre podnikateľov.
Viac pracovníkov a podpora inovácií
Nedostatok pracovnej sily patrí medzi najväčšie problémy slovenských zamestnávateľov. Mnohé firmy dlhodobo nedokážu obsadiť tisíce pracovných pozícií, čo brzdí ich ďalší rast. Aj preto sa vláda rozhodla zaradiť do balíka opatrenia zamerané na jednoduchšie zamestnávanie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia.
Rezorty majú pripraviť návrhy na rýchlejšie uznávanie dokladov o vzdelaní a zároveň prehodnotiť jazykové požiadavky pri uznávaní zahraničných kvalifikácií. Cieľom je, aby sa odborníci zo zahraničia mohli jednoduchšie uplatniť tam, kde slovenský pracovný trh nedokáže pokryť dopyt.
Pozornosť sa sústreďuje aj na podporu výskumu, vývoja a inovácií. Vzniknúť majú nové fondy na podporu regionálneho rozvoja a inovatívnych projektov. Štát zároveň plánuje rozšíriť možnosti financovania výskumných aktivít vo firmách a preveriť atraktívnosť daňových stimulov pre inovácie.
Balík obsahuje aj opatrenia zamerané na zefektívnenie verejných investícií, podporu moderných technológií či rozširovanie projektov financovaných z verejných a európskych zdrojov. Vláda si od nich sľubuje vyššiu konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva a lepšie podmienky pre dlhodobý ekonomický rast.
Napriek tomu sa objavujú aj kritické hlasy. Zástupcovia zamestnávateľov upozorňujú, že v návrhoch chýbajú zásadnejšie zmeny v oblasti daňového a odvodového zaťaženia práce. Odborári zase poukazujú na to, že viaceré opatrenia sa týkajú najmä administratívy a nie sú priamym nástrojom na podporu ekonomického rastu. Diskusia o tom, ktoré z navrhovaných krokov budú mať najväčší prínos pre slovenskú ekonomiku, preto bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.
