S príchodom jari a postupným nástupom teplejších dní sa pre tisíce ľudí na Slovensku začína obdobie, ktoré namiesto úľavy prináša zdravotné komplikácie. Sezónne alergie, najčastejšie označované ako peľové alergie alebo pollinóza, patria medzi najrozšírenejšie alergické ochorenia a ich výskyt v posledných desaťročiach narastá.
Odborníci upozorňujú, že na vine nie je len genetická predispozícia, ale aj meniace sa klimatické podmienky, znečistené ovzdušie a predlžovanie peľovej sezóny. Sezónna alergia je imunologická hypersenzitívna reakcia organizmu na látky z vonkajšieho prostredia, ktoré sú za normálnych okolností neškodné. V prípade peľových alergií ide najčastejšie o pele stromov, tráv alebo burín. Imunitný systém alergika tieto látky nesprávne vyhodnotí ako hrozbu a aktivuje obrannú reakciu.
Z odborného hľadiska ide o hypersenzitivitu I. typu sprostredkovanú imunoglobulínmi triedy IgE. Pri prvom kontakte s alergénom dochádza k takzvanej senzibilizácii — organizmus vytvorí špecifické IgE protilátky, ktoré sa viažu na povrch mastocytov a bazofilov. Pri opätovnom kontakte s tým istým alergénom nastáva degranulácia týchto buniek a uvoľnenie mediátorov zápalu, predovšetkým histamínu, leukotriénov a prostaglandínov.
Histamín hlavným vinníkom
Práve histamín je hlavnou látkou zodpovednou za typické prejavy alergickej reakcie. Rozširuje cievy, zvyšuje ich priepustnosť a dráždi nervové zakončenia, čo vedie k svrbeniu, opuchu slizníc a zvýšenej tvorbe hlienu. Najčastejšou formou sezónnej alergie je alergická rinitída. Typickými príznakmi sú opakované kýchanie, vodnatý výtok z nosa, upchatie nosa, svrbenie očí, slzenie a pálenie spojoviek. U mnohých pacientov sa pridružuje aj alergická konjunktivitída.
V závažnejších prípadoch môže alergická reakcia zasiahnuť aj dolné dýchacie cesty a vyvolať alebo zhoršiť bronchiálnu astmu. Vtedy sa objavuje kašeľ, sipot, tlak na hrudníku a dýchavičnosť. Odborníci upozorňujú na koncept „jednotných dýchacích ciest“, podľa ktorého zápal v horných dýchacích cestách úzko súvisí s patológiou dolných dýchacích ciest.
Peľový rozvrh
Peľový kalendár v strednej Európe má pomerne stabilný priebeh. Na jar dominujú pele stromov, ako sú breza, lieska či jelša. V letných mesiacoch prevládajú trávy a obilniny. Koncom leta a začiatkom jesene sú významnými alergénmi buriny, najmä palina a ambrózia. Významným faktorom je aj klimatická zmena. Vyššie priemerné teploty spôsobujú skorší začiatok kvitnutia a dlhšie trvanie peľovej sezóny. Zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého navyše podporuje rast rastlín a produkciu peľu. Znečistené ovzdušie zároveň narúša peľové zrná, čím sa alergény ľahšie dostávajú hlbšie do dýchacích ciest.
Diagnostika sezónnych alergií je založená na anamnéze, klinickom obraze a laboratórnych testoch. Základnou metódou sú kožné prick testy, pri ktorých sa sleduje reakcia na konkrétne alergény. V laboratórnej diagnostike sa využíva stanovenie špecifických IgE protilátok v sére, napríklad pomocou metódy ImmunoCAP, ktorá patrí medzi najpresnejšie nástroje alergologickej diagnostiky.
Liečebný postup
Liečba má viacero úrovní. Základom je eliminácia kontaktu s alergénom, čo je však pri peľových alergiách často prakticky nemožné. Odporúča sa sledovanie peľového spravodajstva, obmedzenie pobytu vonku počas vrcholu peľovej aktivity, zatváranie okien a sprchovanie po návrate domov.
Farmakologická liečba zahŕňa najmä antihistaminiká druhej generácie, ktoré blokujú histamínové H1 receptory a zmierňujú symptómy bez výrazného sedatívneho účinku. Pri výraznej nádche sa používajú intranazálne kortikosteroidy, ktoré účinne tlmia zápal sliznice. Pri očných prejavoch sa aplikujú antihistaminické očné kvapky.
U pacientov s ťažším priebehom alebo nedostatočnou odpoveďou na liečbu prichádza do úvahy alergénová imunoterapia. Ide o jedinú kauzálnu liečbu alergie, pri ktorej sa pacientovi v kontrolovaných dávkach podáva alergén s cieľom navodiť imunologickú toleranciu. Tento proces môže výrazne znížiť intenzitu príznakov a znížiť riziko rozvoja astmy.
Alergológovia upozorňujú, že neliečená sezónna alergia nie je len nepríjemnosťou. Chronický zápal slizníc môže viesť k poruchám spánku, zníženej koncentrácii, únave a poklesu kvality života. U detí môže ovplyvniť školský výkon, u dospelých pracovnú produktivitu.
Výskum zároveň naznačuje, že počet alergikov bude v budúcnosti ďalej narastať. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že alergické ochorenia sa v najbližších desaťročiach stanú jednou z najčastejších chronických diagnóz na svete. Včasná diagnostika, správne nastavená liečba a prevencia preto zostávajú kľúčové pre zvládanie tohto čoraz rozšírenejšieho zdravotného problému.
