Vojna v Perzskom zálive priniesla nečakaný vývoj, ktorý mnohí pôvodne nepredpokladali. Z pohľadu štátov regiónu sa do pozície relatívneho víťaza dostala Saudská Arábia, ktorá aj napriek prebiehajúcemu konfliktu dokázala z vojnových otrasov vyťažiť ekonomický prospech, najmä v oblasti ropného exportu.
Na úvod sa opisuje situácia, keď hliadková loď Spojených arabských emirátov operovala v blízkosti tankera v Ománskom zálive pri Hormuzskom prielive, čo ilustruje napätie a strategický význam tejto námornej trasy, a zároveň približuje prebiehajúci konflikt z mája 2026, píše Newstream.cz.
Podľa analýz americkej banky Goldman Sachs sa priemerné týždenné tržby Saudskej Arábie z exportu ropy od začiatku vojny zvýšili približne o desať percent. K tomuto rastu dochádza napriek tomu, že región čelí problémom spojeným s obmedzením dopravy cez Hormuzský prieliv. Saudská Arábia však disponuje významnou logistickou výhodou, keďže dokáže približne štyri milióny barelov ropy denne presmerovať prostredníctvom ropovodu smerom k Červenému moru, odkiaľ pokračuje export mimo ohrozeného priestoru. Ostatné krajiny v oblasti takúto alternatívu nemajú, pretože im chýba prístup k Červenému moru, čo ich robí výrazne zraniteľnejšími.
Hoci celkový objem saudskoarabského exportu ropy klesol, tento pokles bol vykompenzovaný prudkým rastom svetových cien ropy, ktoré vyvolal vojnový konflikt s Iránom. V dôsledku toho sa Rijádu darí udržiavať alebo dokonca zvyšovať príjmy napriek nižším objemom vyvážanej suroviny.
Na druhej strane sa do nevýhodnej pozície dostali Spojené arabské emiráty, ktorých príjmy z ropy podľa Goldman Sachs poklesli približne o 25 percent. Emiráty sa síce snažia maximalizovať využitie svojho ropovodu z Abú Zabí do prístavu Fudžajra, ktorý sa nachádza mimo Perzského zálivu, no ani tento krok im nedokáže nahradiť straty spôsobené blokádou Hormuzu. Situáciu zhoršuje aj fakt, že kapacita tohto ropovodu je len približne polovičná v porovnaní so saudskoarabským potrubím smerujúcim k Červenému moru.
Práve tento nerovnomerný dopad krízy sa stal jedným z dôvodov, prečo Spojené arabské emiráty po takmer šesťdesiatich rokoch prekvapivo opustili kartel OPEC. Očakávajú, že po opätovnom otvorení Hormuzského prielivu budú môcť výrazne zvýšiť ťažbu a export ropy bez obmedzení produkčných kvót, ktoré v rámci organizácie presadzuje najmä Saudská Arábia ako dominantný hráč.
Diskutuje sa aj o budúcom vývoji konfliktu a o tom, že Irán naznačuje ochotu otvoriť Hormuzský prieliv výmenou za ukončenie vojny. Zároveň však prebieha geopolitické napätie, keď Spojené štáty presadzujú blokádu Iránu a situácia v oblasti ostáva neistá, pričom kontrola nad jednou z najdôležitejších námorných trás sveta je predmetom intenzívnych diplomatických aj vojenských sporov.
Ekonomická situácia Saudskej Arábie zároveň ukazuje, že krajina nie je krízou zasiahnutá tak výrazne ako Emiráty, čo posilňuje jej pozíciu v rámci kartelu OPEC aj vo vzťahu k budúcej produkčnej politike. Rijád má záujem udržať vyššie ceny ropy aj po skončení konfliktu, pretože jeho verejné výdavky sú nastavené na vyššie cenové hladiny, než aké by vyhovovali krajinám ako Spojené arabské emiráty.
Vývoj na finančných trhoch krajín Zálivu tento trend jasne odráža. Ománska burza dosahuje najlepšie výsledky, keďže krajina má prístavy mimo Perzského zálivu a nie je priamo závislá od Hormuzského prielivu. Zároveň však profituje z vysokých cien ropy. Irán zároveň deklaruje ambíciu podieľať sa na budúcej kontrole Hormuzu spolu s Ománom, čo by mohlo výrazne zmeniť geopolitickú rovnováhu v regióne.
Saudskoarabský akciový trh si udržiava mierny rast, hoci nie tak výrazný ako ománsky, čo odráža jeho čiastočné závislosti od aktuálnej situácie. Naopak, burzy v Dubaji, Bahrajne, Katare a Kuvajte zaznamenávajú pokles. Tieto ekonomiky sú výrazne zasiahnuté obmedzeným exportom, pretože nemajú alternatívne trasy na prepravu ropy a plynu mimo Perzského zálivu, čo ich robí najzraniteľnejšími v rámci celej energetickej krízy v regióne.
