Pobyt človeka na Medzinárodnej vesmírnej stanici predstavuje pre ľudský organizmus dlhodobú a extrémne náročnú záťaž, pri ktorej sa telo musí vyrovnávať s úplne odlišnými podmienkami, než na aké je prirodzene prispôsobené, keďže v prostredí mikrogravitácie dochádza k výrazným fyziologickým zmenám, ktoré vedci detailne sledujú a vyhodnocujú. Astronauti síce absolvujú veľmi prísny výberový proces, intenzívnu prípravu a majú nepretržitú podporu odborníkov zo Zeme, napriek tomu však zostávajú vystavení rôznym zdravotným rizikám a špecifickým problémom, ktoré sú typické pre uzavreté vesmírne prostredie.
Ich zdravotný stav sa systematicky monitoruje pred začiatkom misie, počas celého pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici aj po návrate na Zem, pričom sa sleduje fyzická kondícia, psychická stabilita, výživa aj pohybové návyky, keďže všetky tieto faktory sa vo vesmíre menia. Aj napriek tejto komplexnej starostlivosti sa u astronautov častejšie vyskytujú zdravotné ťažkosti, ako je vesmírna kinetóza, bolesti chrbta spôsobené odľahčením chrbtice, kožné problémy či rôzne infekcie, ktoré sa v uzavretom prostredí môžu šíriť jednoduchšie, píše web Science Focus.
Podľa odborných zdrojov sú astronauti náchylnejší aj na vírusové a bakteriálne ochorenia, čo súvisí s tým, že žijú v mimoriadne sterilnom, uzavretom a zároveň vysoko kontaktnom prostredí, kde sa mikroorganizmy môžu rýchlo prenášať medzi členmi posádky. Z tohto dôvodu absolvujú základné zdravotnícke školenie, aby dokázali reagovať aj na bežné zdravotné komplikácie bez okamžitej pomoci zo Zeme.
Súčasťou vybavenia vesmírnej stanice je preto aj plnohodnotná palubná lekárnička, ktorá obsahuje široké spektrum liekov a zdravotníckych pomôcok, pričom k dispozícii je aj defibrilátor na riešenie srdcových zlyhaní, prenosný ultrazvukový prístroj na diagnostiku vnútorných orgánov či oftalmoskop na kontrolu zraku. Toto vybavenie umožňuje posádke zvládnuť väčšinu bežných aj závažnejších zdravotných situácií, od bolesti hlavy až po infarkt, ktorý patrí medzi najvážnejšie riziká v prostredí vesmíru.
Skutočne kritické zdravotné situácie, ktoré by si vyžadovali chirurgický zákrok alebo okamžitú komplexnú liečbu, sú síce veľmi zriedkavé, no nie úplne vylúčené. Odhaduje sa napríklad, že akútny zápal slepého čreva by sa mohol na ISS vyskytnúť približne raz za 100-tisíc človekodní, čo pri šesťčlennej posádke predstavuje štatisticky jeden prípad približne každých 45 rokov. V prípade takýchto stavov by jediným riešením bola okamžitá evakuácia späť na Zem.
V histórii vesmírnych misií už boli zaznamenané tri núdzové návraty, ktoré sa uskutočnili zo staníc Saľut a Mir v 70. a 80. rokoch minulého storočia, pričom dôvodom boli podozrenia na zápal slepého čreva, prostatitídu a poruchu srdcového rytmu, čo potvrdzuje, že aj vo vesmíre môže nastať situácia, ktorá si vyžaduje rýchly návrat.
Zároveň však výskum na Medzinárodnej vesmírnej stanici neslúži len na sledovanie samotného vesmíru, ale aj na hlbšie pochopenie ľudského tela a jeho reakcií na extrémne podmienky. NASA zdôrazňuje, že astronauti sú zároveň aj súčasťou medicínskeho výskumu, ktorý pomáha riešiť zdravotné otázky využiteľné aj na Zemi a zároveň pripravuje ľudstvo na budúce dlhodobé misie, napríklad na Mesiac či Mars.
O zdravotnú starostlivosť astronautov sa stará špecializovaný tím lekárov, psychológov a ďalších odborníkov na Zemi, pričom každej misii je pridelený tzv. letový chirurg, ktorý dohliada na zdravotný stav posádky pred letom, počas neho aj po návrate. NASA zároveň poskytuje aj psychologickú podporu astronautom a ich rodinám, keďže izolácia a dlhodobý pobyt vo vesmíre predstavujú aj výraznú psychickú záťaž.
Psychická odolnosť, schopnosť adaptácie a zvládanie stresu sú preto hodnotené už počas výberového procesu, pričom súčasťou prípravy je aj tréning tímovej spolupráce, komunikácie a zvládania krízových situácií. Kontakt s rodinou, e-maily, balíčky zo Zeme či konzultácie s psychológmi na diaľku pomáhajú udržiavať psychickú rovnováhu počas misie.
Vo vesmíre dochádza aj k výrazným fyzickým zmenám organizmu, keďže bez gravitácie sa mení hustota kostí, svalová hmota, kardiovaskulárny systém aj senzoricko-motorické funkcie. Preto musia astronauti denne približne dve a pol hodiny cvičiť na špeciálnych zariadeniach, ktoré simulujú záťaž podobnú pozemským podmienkam, ako je bežiaci pás, zariadenia na posilňovanie či bicyklový ergometer CEVIS určený na kardio tréning.
Veľmi dôležitou súčasťou ich režimu je aj strava, ktorá má nielen nutričný, ale aj psychologický význam, pretože musí byť vyvážená, výživná a zároveň chutná, aby si astronauti udržali motiváciu a pohodu počas dlhých misií. Odborníci NASA presne stanovujú ich denný príjem živín a pravidelne kontrolujú zdravotné ukazovatele prostredníctvom analýz krvi a moču pred letom, počas neho aj po návrate, čím získavajú detailný obraz o tom, ako sa ľudské telo dokáže prispôsobiť extrémnym podmienkam vo vesmíre.
