Téma dôchodku je na Slovensku čoraz aktuálnejšia. Mnohých ľudí v posledných dňoch prekvapili dôchodkové prognózy od Sociálnej poisťovne, ktoré ukazujú, aký príjem môžu v budúcnosti očakávať.
Výsledky pritom viacerým nepriniesli pocit istoty, ale skôr obavy z finančnej budúcnosti. Ukazuje sa totiž, že predstavy Slovákov o tom, koľko peňazí budú na dôchodku potrebovať, sú často veľmi vzdialené realite.
Ako uviedli peniaze.sk, prieskum agentúry MindBridge pre spoločnosť Simplea odhalil, že veľká časť populácie vníma starobu skôr negatívne. Až 42 percent respondentov si dôchodok spája s nedostatkom financií a obmedzeným životom. Len približne štvrtina ľudí vidí toto obdobie ako čas oddychu, pokoja a väčšej slobody. Optimistickejší pohľad majú najmä ľudia s vyššími príjmami, ktorí si dokážu vytvárať finančnú rezervu už počas pracovného života.
Pre mnohých ostatných však dôchodok predstavuje neistotu. Viacerí sa obávajú, že budú musieť výrazne obmedziť svoje výdavky a znížiť životný štandard. Takmer štvrtina opýtaných dokonca verí, že veľká časť dnešných seniorov už teraz žije na hranici chudoby.
Desaťtisíc eur ako nebezpečná predstava
Najväčším prekvapením prieskumu bolo zistenie, aké nízke úspory považujú ľudia za postačujúce. Medián odpovedí ukázal, že Slováci si myslia, že na dôchodok im bude stačiť približne 10-tisíc eur. Odborníci však upozorňujú, že ide o veľmi riskantnú predstavu.
Takáto suma by podľa nich nepokryla ani niekoľko rokov bežných výdavkov v penzii. Náklady na bývanie, energie, potraviny či zdravotnú starostlivosť totiž neustále rastú. Navyše, mnoho seniorov potrebuje vo vyššom veku viac peňazí na lieky alebo zdravotné služby, ktoré môžu výrazne zaťažiť rodinný rozpočet.
Obchodný riaditeľ spoločnosti Simplea Ladislav Ďurana upozornil, že štátny dôchodok už nemožno považovať za plnú finančnú istotu. Podľa neho ide skôr o základné zabezpečenie, ktoré nemusí stačiť na pohodlný život. Spoliehanie sa iba na prvý a druhý pilier označuje za veľké riziko, najmä vzhľadom na starnutie populácie a vývoj ekonomiky.
Dôležitým problémom je aj rast cien. To, čo dnes pôsobí ako vysoká suma, môže mať o niekoľko desaťročí podstatne nižšiu hodnotu. Inflácia postupne znižuje kúpnu silu peňazí, a preto sú reálne potreby budúcich dôchodcov oveľa vyššie, než si dnes mnohí uvedomujú.
Mladší ľudia rozmýšľajú inak, rizikovou skupinou zostávajú ľudia s nižším vzdelaním
Zaujímavé je, že realistickejší pohľad na budúcnosť majú najmä mladší ľudia vo veku od 25 do 34 rokov. Podľa prieskumu odhadujú potrebnú sumu úspor na viac než 78-tisíc eur. Aj keď ide o výrazne vyššie číslo než priemer populácie, odborníci upozorňujú, že ani táto suma nemusí byť v budúcnosti dostatočná.
Mladšia generácia si viac uvedomuje, že štát nebude schopný zabezpečiť takú úroveň dôchodkov ako v minulosti. Častejšie preto premýšľa nad investovaním, pravidelným sporením alebo budovaním finančnej rezervy. Výhodou je aj dlhší časový horizont, počas ktorého si môžu peniaze postupne odkladať.
Prieskum zároveň ukázal aj výrazné rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľov. Za najrizikovejšiu skupinu odborníci označujú ľudí s nižším vzdelaním. Až 42 percent z nich si myslí, že na dôchodok nepotrebujú žiadne vlastné úspory. Takýto prístup však môže v budúcnosti viesť k vážnym finančným problémom.
Dôchodkové plánovanie pritom nemusí znamenať veľké mesačné sumy. Dôležitá je najmä pravidelnosť a dlhodobosť. Aj menšie čiastky môžu počas rokov vytvoriť výraznú rezervu. Odborníci upozorňujú, že čím skôr človek začne myslieť na budúcnosť, tým väčšiu šancu má zachovať si životný komfort aj po odchode z práce.
Mnohí Slováci si dnes stále neuvedomujú niekoľko zásadných faktov:
- štátny dôchodok nemusí pokryť všetky životné náklady,
- inflácia postupne znižuje hodnotu úspor,
- výdavky na zdravie vo vyššom veku často rastú,
- malé pravidelné sporenie môže mať v dlhodobom horizonte veľký význam.
Práve kombinácia nízkych očakávaní a nedostatočných úspor môže podľa odborníkov spôsobiť, že časť budúcich dôchodcov sa dostane do finančných problémov. Prieskum preto ukazuje nielen obavy Slovákov zo staroby, ale aj potrebu väčšej finančnej gramotnosti a realistickejšieho pohľadu na budúce výdavky.
