Vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou sa dostali do jednej z najvážnejších kríz od začiatku ruskej invázie. Poľský prezident Karol Nawrocki rozhodol o odobratí Rádu Bieleho orla ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Za eskaláciou napätia stojí spor o historické dedičstvo Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktoré na oboch stranách hranice vyvoláva úplne odlišné emócie.
Rozhodnutie prišlo po tom, čo Kyjev pomenoval jednu z jednotiek špeciálnych síl po UPA. Prezident Volodymyr Zelenskyj tento krok vysvetlil odkazom na tradície boja za nezávislú Ukrajinu. V ukrajinskej spoločnosti je UPA často vnímaná ako symbol odporu voči sovietskej i nacistickej nadvláde a snahy o vytvorenie vlastného štátu. Informuje o tom portál Startitup.
V Poľsku má UPA úplne iný význam
Kým na Ukrajine je organizácia pre časť verejnosti spojená s národnooslobodzovacím bojom, v Poľsku sa jej meno spája predovšetkým s tragickými udalosťami na Volyni v rokoch 1943 až 1945. Podľa poľských historikov pri nich zahynuli desaťtisíce etnických Poliakov a Varšava tieto udalosti považuje za genocídu.
Prezident Karol Nawrocki, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu nacistických a sovietskych zločinov páchaných na poľskom obyvateľstve, označil rozhodnutie Kyjeva za neprijateľné a za urážku pamiatky obetí.
„Nemôžeme zradiť obete našich predkov mlčaním,“ vyhlásil poľský prezident pri oznámení odobratia vyznamenania.
Volodymyr Zelenskyj získal Rád Bieleho orla v roku 2023 od vtedajšieho prezidenta Andrzeja Dudu za podporu vzájomných vzťahov a obranu Ukrajiny pred ruskou agresiou. Ide o najvyššie civilné ocenenie Poľska, ktorého história siaha do začiatku 18. storočia. Jeho držiteľmi boli aj pápež Ján Pavol II. či bývalý prezident Lech Wałęsa.
Poľské médiá upozorňujú, že ide o bezprecedentný krok, keďže podobné vyznamenanie ešte nikdy nebolo svojmu nositeľovi odobraté natrvalo.
Kyjev hovorí o chybe, z ktorej profituje Moskva
Rozhodnutie Varšavy vyvolalo ostré reakcie aj na Ukrajine. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha ho označil za strategické zlyhanie, ktoré podľa neho hrá do karát Rusku. Ukrajinská strana zároveň zdôrazňuje, že zámerom nebolo zľahčovať utrpenie poľských civilistov počas druhej svetovej vojny.
V uplynulých týždňoch sa predstavitelia Kyjeva snažili zmierniť napätie sériou rokovaní vo Varšave, zatiaľ však bez viditeľného výsledku.
Do situácie sa zapojil aj poľský premiér Donald Tusk, ktorý vyzval oboch prezidentov na dialóg a upozornil na význam vzájomnej spolupráce. „Spolupráca slúži záujmom oboch našich štátov a národov, zatiaľ čo konflikt slúži záujmom Moskvy,“ zdôraznil Tusk.
Spor prichádza v čase, keď Poľsko patrí medzi najvýznamnejších spojencov Ukrajiny. Od začiatku vojny prijalo milióny utečencov, zohráva dôležitú úlohu pri dodávkach vojenskej pomoci a je jedným z hlavných logistických centier pre podporu Kyjeva.
Historické rany sa opäť otvorili
V Poľsku sa zároveň čoraz častejšie objavujú hlasy volajúce po tvrdšom postoji voči Ukrajine. Téma Volyne sa stala súčasťou vnútropolitických sporov a nacionalistické či krajne pravicové strany ju využívajú na kritiku súčasných vzťahov s Kyjevom.
Analytici upozorňujú, že ďalšie prehlbovanie napätia by mohlo oslabiť partnerstvo dvoch krajín, ktoré boli doteraz považované za jedných z najbližších spojencov v boji proti ruskej agresii. Aktuálna diplomatická kríza tak ukazuje, že ani spoločné bezpečnostné záujmy nedokážu úplne prekryť nevyriešené historické spory.
