Chodíte spať po polnoci? Vaše telo môže starnúť rýchlejšie, než si myslíte

Ilustračné foto. Zdroj: Canva/@gettyimagespro, @yuganovkonstantin, @truecreatives
Reklama

Mnohí ľudia si myslia, že pre zdravie je najdôležitejšie naspať odporúčaných sedem až deväť hodín denne. Odborníci však čoraz častejšie upozorňujú, že samotná dĺžka spánku nestačí. Rovnako dôležitú úlohu zohráva aj to, kedy človek zaspáva a či dodržiava pravidelný režim. Práve neskoré zaspávanie môže mať výraznejší vplyv na organizmus, než si väčšina ľudí uvedomuje.

Aj keď človek strávi v posteli osem hodín, nemusí sa ráno cítiť oddýchnutý. Dôvodom je fakt, že telo funguje podľa vlastných biologických hodín, ktoré riadia množstvo procesov od produkcie hormónov až po regeneráciu buniek. Ak tieto prirodzené rytmy dlhodobo narúšame, organizmus môže začať fungovať menej efektívne.

Nie je osem hodín ako osem hodín

Na prvý pohľad sa môže zdať, že človek, ktorý zaspí o desiatej večer a vstane o šiestej ráno, je na tom rovnako ako niekto, kto ide spať o druhej v noci a vstane o desiatej dopoludnia. V skutočnosti však telo nevníma oba režimy rovnako, píše Akčniceny.cz.

Ak človek pravidelne zaspáva neskoro, no zároveň musí skoro vstávať do práce alebo školy, jeho organizmus často nestihne naplno využiť všetky fázy spánku, ktoré sú potrebné na kvalitnú regeneráciu. Výsledkom býva únava, nedostatok energie a pocit vyčerpania, aj keď človek formálne prespal dostatočný počet hodín.

Na snímke muž so ženou po správnom odpočinku
Ilustračná fotografia. Zdroj: FREEPIK/drobotdean

Práve preto sa mnohí ľudia ráno budia s pocitom, akoby vôbec nespali.

Telo sa riadi biologickými hodinami

V ľudskom organizme fungujú takzvané cirkadiánne rytmy. Ide o prirodzený približne 24-hodinový cyklus, ktorý ovplyvňuje spánok, telesnú teplotu, hormonálnu aktivitu, metabolizmus aj schopnosť tela regenerovať sa. Tieto biologické hodiny reagujú najmä na striedanie svetla a tmy. Keď sa začne stmievať, organizmus postupne zvyšuje tvorbu melatonínu, hormónu, ktorý pripravuje telo na spánok.

Moderný životný štýl však tento prirodzený proces často narúša. Večerné sledovanie mobilu, počítača či televízie vystavuje oči modrému svetlu, ktoré mozgu vysiela signál, že ešte nie je čas ísť spať. Ak sa to opakuje pravidelne, biologické hodiny sa začnú posúvať a organizmus sa dostáva do nerovnováhy.

Odborníci tento stav prirovnávajú k situácii, keď človek žije v inom časovom pásme, než v akom sa reálne nachádza.

Neskoré zaspávanie môže ovplyvniť celé telo

Dlhodobé narúšanie prirodzeného spánkového režimu sa nespája iba s únavou. Výskumy naznačujú, že môže ovplyvniť aj fungovanie metabolizmu, hormonálnu rovnováhu či schopnosť tela efektívne hospodáriť s energiou. Pri nepravidelnom spánku sa častejšie objavujú problémy s reguláciou hladiny cukru v krvi, zvýšenou produkciou stresového hormónu kortizolu a zhoršenou regeneráciou organizmu. Telo sa nedokáže opravovať a obnovovať tak efektívne ako pri pravidelnom režime.

Narušené biologické hodiny môžu mať vplyv aj na kvalitu hlbokého spánku, chuť do jedla, psychickú pohodu či celkovú výkonnosť počas dňa. Niektorí ľudia sa preto cítia bez energie napriek tomu, že podľa hodiniek spali dostatočne dlho.

Víkendové dospávanie problém nevyrieši

Mnohí sa snažia nedostatok spánku dohnať počas víkendu. Počas pracovných dní chodia spať po polnoci a vstávajú skoro ráno, no v sobotu a nedeľu zostávajú v posteli až do neskorého dopoludnia.

Podľa odborníkov však nejde o ideálne riešenie. Biologické hodiny totiž nemajú rady veľké výkyvy. Ak človek každý víkend výrazne zmení svoj režim, organizmus sa musí opakovane prispôsobovať novému rytmu.

Ilustračné foto. Zdroj: Magnific

Práve preto sa mnohí ľudia v pondelok ráno cítia ešte horšie ako na konci pracovného týždňa. Telo totiž zažíva podobný stav, aký vzniká pri prekonávaní časových pásiem počas cestovania.

Tieto signály môžu naznačovať problém

Narušené biologické hodiny sa nemusia prejaviť iba únavou. Organizmus často vysiela viacero varovných signálov. Typické je, že človek nedokáže fungovať bez kávy hneď po prebudení. Objavuje sa výrazná ospalosť počas dopoludnia, problémy so zaspávaním pred polnocou alebo naopak príval energie až vo večerných hodinách.

Medzi ďalšie príznaky patrí časté nočné budenie, nepokojný spánok či pocit nevyspatia aj po ôsmich hodinách odpočinku. Ak podobné problémy pretrvávajú dlhodobo, odborníci odporúčajú konzultáciu s lekárom alebo špecialistom na spánkovú medicínu.

Ako si upraviť režim bez drastických zmien

Ak chce človek svoje biologické hodiny dostať späť do rovnováhy, odborníci neodporúčajú radikálne riešenia. Oveľa účinnejšie bývajú malé, ale pravidelné zmeny.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2
Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Kanal 1
Najčítanejšie v kategórii Zaujímavosti