Nemecký automobilový gigant Volkswagen údajne plánuje rozsiahlu reorganizáciu, ktorá môže zahŕňať masívne prepúšťanie, zatváranie tovární a znižovanie investícií. Firma zároveň priznáva, že jej doterajší obchodný model prestáva fungovať.
Podľa informácií magazínu Manager Magazin by mohlo ísť o zrušenie až 100 000 pracovných miest, čo predstavuje približne 15 % globálnej pracovnej sily koncernu. Súčasťou plánovaných zmien má byť aj zatvorenie štyroch závodov v Nemecku a zníženie investícií o 15 % v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Volkswagen zároveň uvažuje o oddelení svojej hlavnej značky a divízie výroby autodielov do samostatných spoločností. Koncern vlastní aj značky Audi a Porsche. Informuje o tom portál CNN.
Firma sa oficiálne nevyjadruje k interným plánom
Hovorca spoločnosti pre CNN uviedol, že sa nebude vyjadrovať k „interným, dôverným dokumentom“. Zároveň dodal: „Uvedené záležitosti budú prerokované a schválené v príslušných orgánoch. Nebudeme predchádzať tomuto procesu.“
Koncern už skôr avizoval plán zrušiť približne 50 000 pracovných miest v Nemecku do roku 2030. Celkovo zamestnáva takmer 660 000 ľudí po celom svete. V USA prevádzkuje výrobný závod v Chattanooga v štáte Tennessee, kde pracuje viac ako 4 000 zamestnancov.
Tlak z USA aj Číny mení situáciu na trhu
Rovnako ako ďalšie európske automobilky, aj Volkswagen čelí novým clám na export do USA a silnejúcej konkurencii čínskych výrobcov elektromobilov, napríklad BYD. Tieto faktory výrazne oslabujú jeho pozíciu na globálnom trhu.
Hovorca koncernu uviedol, že spoločnosť potrebuje „ostrejšie zameranie a prísnejšiu disciplínu v oblasti nákladov a investícií“, aby sa prispôsobila novým podmienkam. Zároveň dodal, že tradičný model – výroba v Európe a export do sveta – „už nefunguje“ pre všetky značky skupiny.
Očakáva sa silný odpor odborov
Oznámené plány pravdepodobne narazia na odpor odborov. Odborový zväz IG Metall a podniková rada Volkswagenu vo vyhlásení uviedli: „Ak budú takéto plány presadzované, zabránime im všetkými prostriedkami.“
Akcie Volkswagenu v priebehu obchodovania klesli približne o 1,5 % a od začiatku roka si odpísali viac než štvrtinu svojej hodnoty.
Automobilový priemysel zápasí s rastúcimi problémami
Automobilky prechádzajú náročným obdobím. „BMW oznámilo, že jeho automobilová marža môže tento rok klesnúť až na jedno percento, oproti pôvodnému výhľadu šesť percent. Mercedes-Benz otvára rokovania s odbormi o ďalších úsporách, hoci má s pracovníkmi dohody platné do roku 2034, ktoré vylučujú prepúšťanie. A Stellantis potvrdil, že jeho závod v bretónskom Rennes – fabrika, ktorá od šesťdesiatych rokov vyrábala Citroëny – začne od roku 2028 vyrábať autá pre čínsku značku Voyah, dcéru Dongfeng Motor,“ upozorňuje šéfredaktor týždenníka TREND Ronald Ižip. Píše web Plus jeden deň.
Podľa odborníkov sa čoraz viac presadzuje model, pri ktorom európske automobilky poskytujú svoje výrobné kapacity čínskym značkám. Tento trend označujú za akéhosi „trójskeho koňa“, keďže čínski výrobcovia získavajú jednoduchší prístup na európsky trh. Aj generálny riaditeľ Volkswagenu Oliver Blume priznal, že doterajší model výroby v Európe pre svetové trhy už prestáva byť udržateľný.
Výrazné problémy zasiahli aj oceliarsky priemysel. Čína podľa dostupných údajov vlani vyviezla približne 131 miliónov ton ocele, čo prevyšuje celkovú ročnú produkciu celej Európskej únie. Prognózy zároveň hovoria, že do roku 2028 sa globálny prebytok ocele ešte výrazne zvýši. Kľúčovým faktorom sú rozsiahle štátne dotácie, ktoré poskytujú čínskym výrobcom výraznú konkurenčnú výhodu.
Výrobcovia hliníka čelia rastúcim nákladom
Podobne náročná situácia panuje aj vo výrobe hliníka. Čína dnes zabezpečuje približne 60 percent svetovej produkcie. Kombinácia obmedzovania výroby z environmentálnych dôvodov a geopolitických problémov spôsobila rast cien tejto suroviny na najvyššie úrovne za posledné roky. Pre slovenský aj európsky priemysel to znamená ďalšie zvýšenie výrobných nákladov v období, keď firmy bojujú o každé percento zisku.
Riešením by podľa expertov mohlo byť dôslednejšie využívanie obchodných nástrojov Európskej únie, prísnejšia kontrola obchádzania ciel cez tretie krajiny či podpora európskej výroby prostredníctvom princípu „Buy European“. Slovensko by zároveň mohlo nasledovať nemecký model a vracať časť príjmov z emisných povoleniek energeticky náročným podnikom.
Ako uviedol Mario Draghi, svet, ktorý pomáhal generovať európsku prosperitu, už neexistuje. Aktuálne obdobie je poslednou šancou na ochranu priemyselnej základne, kým sa dovozná závislosť nestane nezvratnou.
