Horúčavy už neznamenajú len sparné popoludnie v byte, prehriatu cestu domov z práce či ťažkú noc bez spánku. Čoraz viac prinášajú aj rastúci účet pre domácnosti, firmy a štát.
Ešte sme nestihli postrehnúť, kedy bola jar, a už tu máme letné horúčavy. Slovenský hydrometeorologický ústav koncom júna 2026 upozorňoval, že vlna horúčav vyvrcholila práve koncom spomínaného júna a máme sa pripraviť na prepisovanie teplotných rekordov. A veruže tomu aj tak bolo.
Na porovnanie, rok 2025 skončil ako ôsmy najteplejší rok na Slovensku od roku 1931. Ešte výraznejší bol rok 2024, ktorý SHMÚ označuje za najteplejší v histórii meraní.
Horúčavy sú najhoršie najmä v mestách, v práci a poľnohospodárstve
Najviac horúčavy na Slovensku zasahujú južnú časť Slovenska, nížiny a veľké mestá. Betón, asfalt a slabá zeleň držia teplo aj po západe slnka. Pribúdajú tropické noci, počas ktorých si telo horšie oddýchne.
V roku 2025 namerali najviac tropických dní v Dudinciach, až 50. Najviac tropických nocí zaznamenala stanica Bratislava-Koliba, spolu osem.
Účet za chladenie a klimatizáciu nepríde ihneď. Domácnosti platia viac za elektrinu, pretože klimatizácia beží aj počas noci. Firmy skracujú výkon pri prácach vonku. Poľnohospodári sledujú sucho, výpar a slabšiu pôdnu vlahu. Ak sa k vysokým teplotám pridá nedostatok zrážok, tlak sa môže neskôr premietnuť aj do cien potravín.
Problém sa týka aj pracovísk. Slovenské pravidlá prikazujú zamestnávateľom riešiť pitný režim pri záťaži teplom. Úrad verejného zdravotníctva odporúča nápoje bez alkoholu a s nízkym obsahom cukru. Najviac trpia stavebníci, vodiči, skladníci, poľnohospodári a ľudia v horúcich halách.
Európa počíta miliardové straty. Najviac platí Francúzsko
V európskom porovnaní zatiaľ najväčší účet nevychádza Slovensku. Analýza Allianz Trade počíta najvyššie straty pri veľkých ekonomikách.
Do roku 2030 môžu kumulatívne straty HDP dosiahnuť 5 až 7 % v najviac vystavených krajinách.
- Francúzsko môže stratiť 240 miliárd dolárov,
- Nasleduje Taliansko so 147 miliardami,
- Nemecko so 131 miliardami a
- Španielsko so 120 miliardami dolárov.
Horúčavy znižujú výkon pracovníkov už po prekročení 30 stupňov Celzia. Európske výskumy odhadujú, že každý ďalší stupeň zníži produktivitu približne o tri percentá. Zároveň zvyšuje dopyt po energii asi o 1,2 percenta na stupeň. To tlačí na elektrické siete aj peňaženky.
Slovensko má menšiu ekonomiku než Francúzsko či Nemecko, preto nefiguruje medzi najväčšími absolútnymi stratami. To však neznamená nižšie riziko pre ľudí. Horúčavy tvrdšie zasiahnu seniorov, chorých, deti, ľudí v prehriatych bytoch a zamestnancov bez možnosti home officu.
Navyše, Francúzsko má veľmi prísne kritériá na montáž klimatizácie pri historických stavbách. Ak si vezmeme, ako sú zachované historické budovy vo francúzskych mestách, obyvatelia musia vedieť prežiť leto aj bez chladenia. Klimatizáciu im mesto či štát jednoducho nedovolí inštalovať. A ľudia nevládzu.
Horúčavy dnes už nie sú len témou meteorológov. Stávajú sa otázkou verejných financií, cien potravín, zdravia a kvality práce. Slovensko potrebuje viac tieňa, vody v krajine, chladnejšie budovy a jasnejšie pravidlá pre prácu v horúčavách. Inak budeme účet za extrémne teplo platiť každý rok vyšší.
