Nepravidelný režim stravovania nemusí zasahovať len trávenie či hmotnosť, ale podľa novej štúdie môže súvisieť aj s psychickou pohodou. Vedci skúmali desiatky tisíc dospelých a zistili, že nepravidelné jedenie sa spája s vyšším výskytom depresívnych príznakov, hoci príčinný vzťah zatiaľ nie je potvrdený.
Nepravidelné jedenie, vynechávanie jedál alebo striedanie časov stravovania počas dňa môže mať podľa výskumu širší dopad, než sa doteraz predpokladalo. Vedci upozorňujú, že tento návyk môže narúšať vnútorné biologické rytmy tela, ktoré súvisia aj s emočnou stabilitou, informuje Euronews.
Stravovanie môže „rozlaďovať“ psychiku
Analýza údajov viac ako 21 000 dospelých ukázala, že sledované osoby s menej stabilným režimom jedál mali výrazne častejšie príznaky depresie.
Kórejskí vedci pracovali s dátami z národného prieskumu zdravia a výživy, ktorý prebiehal v rokoch 2014 až 2022. Skúmali frekvenciu hlavných jedál, pravidelnosť raňajok, pestrosť stravy aj výskyt depresívnych symptómov.
Rozmanitosť jedálnička hodnotili podľa šiestich skupín potravín – obilniny, zelenina, ovocie, mäso, strukoviny a orechy a mliečne výrobky, uvádza portál PsyPost. Depresívne príznaky boli merané pomocou štandardizovaného dotazníka PHQ-9.
Zistenia ukázali, že ľudia s chaotickejším stravovaním mali približne o 55 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu depresívnych príznakov v porovnaní s tými, ktorí jedli pravidelne.
Silnejšia súvislosť sa objavila najmä u mužov, fajčiarov a ľudí, ktorí často jedli neskoro večer. Výskum však zároveň zdôrazňuje, že ide len o pozorovanú súvislosť, nie dôkaz priamej príčiny.
Biologické rytmy a nálada
Vedci vysvetľujú možné prepojenie cez cirkadiánny rytmus – vnútorné „hodiny“ organizmu, ktoré riadia spánok, hormóny aj náladu.
Nepravidelné stravovanie môže podľa nich narúšať metabolické procesy a ovplyvňovať hormóny ako melatonín či kortizol. To môže následne oslabiť emocionálnu odolnosť a prispieť k výkyvom nálady.
Raňajky a pestrosť ako ochranný faktor
Významnú úlohu zohrávali najmä raňajky. Ich vynechávanie ešte viac zosilňovalo spojenie medzi nepravidelným jedením a depresívnymi príznakmi.
Naopak, pestrejšia strava mala tendenciu tento negatívny efekt čiastočne zmierňovať.
Autori štúdie zdôrazňujú, že nejde o dôkaz, že nepravidelné jedenie spôsobuje depresiu. Rovnako je možné, že ľudia s depresívnymi príznakmi menia svoje stravovacie návyky.
Zároveň však upozorňujú, že pravidelnosť jedál a kvalitná strava môžu byť dôležitým a ľahko upraviteľným faktorom v prevencii duševných ťažkostí – ako doplnok, nie náhrada odbornej starostlivosti.
