Mnohí ľudia vzdajú meditáciu skôr, než jej dajú skutočnú šancu. Stačí si sadnúť do ticha a myšlienky začnú okamžite blúdiť. Nová vedecká štúdia však naznačuje, že už niekoľko minút sústredeného dýchania môže vyvolať merateľné zmeny v mozgu. Výskumníci zistili, že prvé významné posuny nastávajú už po dvoch minútach a ich účinok sa môže zosilňovať približne do štvrťhodiny.
Meditácia je často opisovaná ako spôsob, ako prepojiť myseľ a telo a dopriať mozgu oddych od neustáleho prívalu podnetov. Existuje viacero techník, no výskumníci sa tentoraz zamerali na jednoduchú formu meditácie založenú na pozorovaní vlastného dychu.
Účastníci mali zavrieť oči a sústrediť sa výlučne na dýchanie. Niektoré meditačné techniky využívajú aj opakovanie mantry alebo modlitby, prípadne vedomé prijímanie myšlienok bez toho, aby sa človek nechal vtiahnuť do ich obsahu.
Podľa doktora Balachundhara Subramaniama z Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity sa najvýraznejšie zmeny objavili už po niekoľkých minútach.
„Vrchol týchto zmien sme pozorovali približne do pätnástej minúty meditácie,“ uviedol vedec, ktorý sa podieľal na štúdii publikovanej v odbornom časopise Mindfulness.
Do štúdie sa zapojilo 103 dospelých dobrovoľníkov s rôznymi skúsenosťami s meditáciou – od úplných začiatočníkov až po ľudí, ktorí meditovali pravidelne dlhé roky.
Vedci počas meditácie monitorovali ich mozgovú činnosť pomocou elektroencefalografie (EEG). Táto metóda zaznamenáva elektrické impulzy prostredníctvom senzorov umiestnených na pokožke hlavy.
Výsledky podľa CNN ukázali, že mozog reagoval pomerne rýchlo. Už po niekoľkých minútach sa objavili zmeny v aktivite viacerých typov mozgových vĺn.
Ktoré mozgové vlny sa zmenili?
Vedci zaznamenali nárast vĺn spojených s pokojom, vnútornou pozornosťou a schopnosťou sústrediť sa. Naopak, aktivita niektorých ďalších vĺn sa znižovala.
Výsledky ukázali:
- zvýšenie alfa vĺn, ktoré súvisia s pokojnou bdelosťou,
- nárast beta-1 vĺn spájaných so sústredenou pozornosťou,
- zvýšenie theta vĺn, ktoré podporujú vnútorné zameranie,
- posilnenie kombinovanej theta-alfa aktivity typickej pre meditačné stavy,
- pokles delta vĺn spojených s ospalosťou,
- zníženie gamma-1 aktivity, ktorá môže súvisieť s menším blúdením mysle.
Naopak, aktivita beta-2 vĺn sa počas experimentu výraznejšie nemenila.
Menej rušivých myšlienok, viac vnútornej pozornosti
Subramaniam upozornil, že verejnosť si často spája meditáciu so zvýšením gamma vĺn. Nová štúdia však ukázala opačný trend.
Podľa neho nejde o rozpor. Staršie výskumy skúmali skúsených meditujúcich, používali odlišné techniky a iné spôsoby merania.
„My sme sledovali ľudí, ktorí jednoducho sedeli so zatvorenými očami a pozorovali svoj dych. V takomto pokojnom prostredí môže mierny pokles rýchlej mozgovej aktivity naznačovať, že myseľ sa upokojuje a venuje menej priestoru rozptýleniam,“ vysvetlil.
Vedec prirovnal účinok theta a alfa vĺn k svetlu baterky obrátenému dovnútra človeka. Takýto stav môže podporovať sebauvedomenie, pokoj aj tvorivosť.
Analýza ukázala aj rozdiely medzi jednotlivými skupinami účastníkov. Ľudia, ktorí mali s meditáciou viac skúseností, dosahovali intenzívnejšie zmeny v niektorých mozgových vlnách.
Mali výraznejší nárast theta a theta-alfa aktivity a zároveň väčší pokles delta a gamma-1 vĺn.
Podľa odborníkov to naznačuje, že účinky meditácie sa môžu prehlbovať podobne ako pri iných zručnostiach – pravidelným tréningom.
Najčastejšie výhovorky? Nedostatok času a nepokojná myseľ
Subramaniam sa vo svojej praxi často stretáva s dvoma dôvodmi, prečo ľudia meditáciu odmietajú. Tvrdia, že na ňu nemajú čas alebo nedokážu zastaviť svoje myšlienky.
Práve nové zistenia by však mohli tieto obavy zmierniť.
Vedec upozornil, že približne po siedmich minútach sa proces sústredenia na dych môže stať prirodzenejším.
„Ak človek vydrží sedieť v tichu, po určitom čase sa pozorovanie dychu začne odohrávať spontánne, presne tak, ako má. Je to jednoduchá cesta k stavu, o ktorý sa mnohí usilujú,“ uviedol.
Začiatočníkom odporúča využiť vedené meditácie, ktoré ich jednotlivými krokmi prevedú. Ak sa z meditácie stane pravidelný zvyk počas štyroch až šiestich týždňov, môže sa jednoduchšie zaradiť do každodenného života.
Podľa doktora Ignacia Saeza z Icahn School of Medicine na Mount Sinai nejde len o zmenu konkrétnych mozgových vĺn.
„Meditácia pravdepodobne ovplyvňuje mozgovú aktivitu preto, že mení to, čomu mozog venuje svoje zdroje,“ vysvetlil.
Keď človek prejde od spontánneho blúdenia mysle k vedomej činnosti, akou je sústredenie na dych či rozvíjanie láskavosti, mozog podľa neho presmeruje svoju pozornosť na procesy súvisiace so sebakontrolou, reguláciou emócií a monitorovaním vlastného prežívania.
Saez vo vlastnom výskume zaznamenal zmeny aj v hlbších mozgových štruktúrach, ako sú amygdala a hipokampus, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri spracovaní emócií a pamäti.
Hoci výsledky pôsobia sľubne, odborníci upozorňujú, že samotné zmeny mozgových vĺn nemožno automaticky považovať za dôkaz konkrétnych zdravotných prínosov.
Alexander Duda z University of Wollongong uviedol, že je logické, ak sa fyziologické zmeny objavia už po niekoľkých minútach meditácie. Zároveň však zdôraznil potrebu ďalších štúdií, ktoré by presnejšie vysvetlili ich význam pre zdravie.
Podobný názor zastáva aj Saez.
„Tieto zmeny by sme mali vnímať skôr ako ukazovatele toho, že sa mozog dostal do odlišného funkčného stavu. Samy osebe ešte nepreukazujú zlepšenie krvného tlaku, nálady či štruktúry mozgu po jedinom krátkom cvičení,“ uviedol.
Výskum naznačuje, že človek nemusí tráviť v meditácii desiatky minút denne, aby sa v mozgu začali odohrávať merateľné procesy. Už niekoľko minút sústredenia na vlastný dych môže viesť k stavu pokojnej bdelosti a lepšej vnútornej koncentrácie.
Pre tých, ktorí meditáciu doteraz odmietali s presvedčením, že „im to nejde“, môže byť práve táto správa povzbudením. Namiesto snahy okamžite dosiahnuť dokonalé ticho v mysli možno stačí vydržať o niekoľko minút dlhšie. Podľa vedcov sa totiž práve vtedy začínajú diať zaujímavé zmeny.
