Po oslobodení sa tiež oženil s Palmírou, ženou, ktorú poznal ešte z čias otroctva, a spolu založili rodinu, v ktorej sa im narodilo deväť detí, pričom tento rodinný život predstavoval zásadný kontrast k jeho predchádzajúcemu osudu, keď bol reprodukčne využívaný bez akejkoľvek slobody či citového vzťahu.
Postupne však prišiel aj o časť pôdy, ktorú získal, keďže po zrušení otroctva dochádzalo v mnohých prípadoch k manipuláciám s vlastníckymi právami a vplyvní statkári často pripravovali oslobodených ľudí o majetok prostredníctvom nejasných hraníc a právnych tlakov, v dôsledku čoho mu zostala len malá časť pôvodného hospodárstva.
Mimoriadne dlhý život a sporný vek 130 rokov
Pata Seca prežil mimoriadne dlhý život, ktorý zahŕňal obdobie otroctva, zrušenie systému, vznik brazílskej republiky aj dramatické zmeny 20. storočia, pričom jeho smrť je oficiálne datovaná na rok 1958 a vek sa uvádza až 130 rokov, hoci tento údaj zostáva historicky sporný a nie je možné ho jednoznačne overiť.
Jeho smrť nastala po zranení hrdzavým klincom, ktoré viedlo k infekcii tetanom, a napriek snahe miestnych liečiteľov sa jeho stav rýchlo zhoršil, pričom zomrel len krátko po tom, ako bol považovaný za jedného z najstarších obyvateľov regiónu.
Jeho pohreb sa stal významnou miestnou udalosťou, na ktorú prišli stovky ľudí, a jeho meno sa dodnes v Santa Eudóxii zachovalo ako súčasť kolektívnej pamäte, pričom podľa miestnych tradícií môže byť jeho potomkom až tretina obyvateľov tejto štvrte v meste São Carlos. Jeho príbeh sa tak v historickom povedomí pohybuje na hranici medzi doloženými faktami a ústnymi legendami, ktoré sa v priebehu generácií prelínajú, no základná línia ostáva nezmenená. Roque José Florêncio sa narodil ako otrok, prežil ako nástroj systému, neskôr ako slobodný človek a jeho genetická aj historická stopa zostáva v regióne prítomná dodnes.
