Ústredným bodom programu bol prístupový proces západobalkánskej krajiny, ktorý sa momentálne nachádza vo svojej záverečnej fáze.
Západobalkánsky región stojí na prahu historického rozšírenia Európskej únie. Čierna Hora je na najlepšej ceste stať sa plnohodnotným členom európskeho spoločenstva do roku 2028.
Po piatkovom summite v čiernohorskom prímorskom meste Tivat to oficiálne potvrdili najvyšší predstavitelia EÚ aj samotný prezident tejto balkánskej krajiny.
Prístupový proces v záverečnej fáze
Ako píše agentúra AP, hlavnou témou strategického stretnutia bolo urýchlenie integrácie regiónu, ktorý Brusel považuje za kľúčovú nárazníkovú zónu voči bezpečnostným a ekonomickým hrozbám zo strany Ruska a Číny.
Na summite v malebnom jadranskom letovisku sa zišli európski lídri vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Friedricha Merza a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Spoločnosť im robili najvyšší predstavitelia balkánskych kandidátskych krajín.
Ústredným bodom programu bol prístupový proces Čiernej Hory, ktorý sa momentálne nachádza vo svojej záverečnej fáze. Ursula von der Leyenová po skončení rokovaní optimisticky vyhlásila, že členstvo krajiny je už doslova „na dosah“.
„Ak by som mala tento summit zhrnúť do dvoch slov, boli by to odhodlanie a dôvera. Dôvera v to, že naša Únia sa v nadchádzajúcich rokoch rozrastie,“ uviedla von der Leyenová na tlačovej konferencii.
Obrovská podpora partnerov
Európska únia už zriadila špeciálnu pracovnú skupinu, ktorej úlohou je vypracovať predbežný text prístupovej zmluvy pre Čiernu Horu. Čiernohorský prezident Jakov Milatović neskrýval nadšenie a uviedol, že summit mu dodal ešte väčšiu istotu, že krajina splní svoj národný cieľ.
„Tento plán je realistický a dosiahnuteľný. Máme obrovskú podporu od všetkých našich európskych partnerov,“ zdôraznil Milatović. Ambiciózny slogan „28 do roku 2028“ (vstup 28. člena do EÚ do roku 2028) si dokonca nechali tamojšie aerolínie napísať na trupy svojich lietadiel.
Rozširovanie Európskej únie získalo v posledných rokoch úplne novú dynamiku a naliehavosť. Európsky kontinent totiž čelí viacerým zásadným výzvam – od nevyváženého obchodu s Čínou cez neutíchajúce migračné tlaky až po vojnu na Ukrajine a stupňujúce sa hybridné hrozby zo strany Kremľa.
Dokončenie kľúčových reforiem
Navyše, vzhľadom na neistotu ohľadom prístupu americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa k záväzkom v NATO, európske krajiny čoraz intenzívnejšie tlačia na posilnenie vlastných obranných kapacít bez absolútnej závislosti od USA.
V tomto kontexte označila von der Leyenová expanziu EÚ na západný Balkán za „geostrategický imperatív“. Napriek tomu pripomenula, že od kandidátskych krajín sa striktne vyžaduje dokončenie kľúčových reforiem, najmä v oblasti boja proti korupcii a posilňovania demokratických inštitúcií.
Prístupový proces je založený na zásluhách, no nový predseda Európskej rady Antonio Costa, ktorý summit hostil, potvrdil, že EÚ hľadá spôsoby, ako celý byrokratický mechanizmus zefektívniť a urýchliť.
Čierna Hora, malá hornatá krajina so 623-tisíc obyvateľmi, ktorá si práve pripomína 20. výročie vyhlásenia nezávislosti a odčlenenia od Srbska, je jasným favoritom regiónu pred Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Kosovom a Severným Macedónskom.
O vstup sa usiluje ďalších 10 krajín
Každý kandidát musí harmonizovať svoju legislatívu v 35 kapitolách, pričom na otvorenie aj zatvorenie každej z nich je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov. O vstup do bloku sa aktuálne usiluje zhruba 10 krajín vrátane Ukrajiny a Moldavska, pričom Island plánuje na august referendum o podaní prihlášky.
„EÚ sa snaží nájsť spôsob, ako prijať krajinu, ktorá možno nie je stopercentne pripravená vo všetkých detailoch, no bez toho, aby Únia stratila páky na jej dodatočnú kontrolu a branie na zodpovednosť,“ vysvetlil Faruk Bašić, analytik z Bruselského inštitútu pre geopolitiku.
Tento nový, opatrnejší prístup Bruselu je priamym dôsledkom negatívnych skúseností s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý počas svojej éry opakovane blokoval rozhodnutia EÚ prostredníctvom veta a porušoval štandardy právneho štátu.
Vyvíja nové mechanizmy
Summit v Tivate bol vôbec prvým od aprílovej politickej zmeny v Maďarsku, kde Orbán utrpel drvivú volebnú porážku. Jeho nástupca a nový maďarský premiér Péter Magyar sa na summite osobne nezúčastnil a jeho stredopravá strana Tisza sa k udalosti nevyjadrila.
Únia preto nateraz vyvíja nové mechanizmy – napríklad finančné sankcie či obmedzenie prístupu na jednotný trh –, ktoré majú zabezpečiť, aby noví členovia po vstupe do EÚ nezačali demokraticky cúvať.
