Európsky priemysel čelí čoraz silnejšiemu tlaku zo strany Číny. Masívna štátna podpora tamojších výrobcov a rastúca nadprodukcia spôsobujú, že viaceré strategické odvetvia v Európe bojujú o svoju budúcnosť.
Pod čoraz väčší tlak sa dostávajú viaceré piliere európskeho hospodárstva. Najvýraznejšie problémy pociťujú automobilový priemysel, výrobcovia ocele či hliníka. Analytici upozorňujú, že ak Európa neprijme účinné opatrenia, môže postupne strácať svoju konkurencieschopnosť a závislosť od dovozu sa bude ďalej prehlbovať. Informuje o tom portál Plus jeden deň.
Automobilový priemysel zápasí s rastúcimi problémami
Automobilky prechádzajú náročným obdobím. „BMW oznámilo, že jeho automobilová marža môže tento rok klesnúť až na jedno percento, oproti pôvodnému výhľadu šesť percent. Mercedes-Benz otvára rokovania s odbormi o ďalších úsporách, hoci má s pracovníkmi dohody platné do roku 2034, ktoré vylučujú prepúšťanie. A Stellantis potvrdil, že jeho závod v bretónskom Rennes – fabrika, ktorá od šesťdesiatych rokov vyrábala Citroëny – začne od roku 2028 vyrábať autá pre čínsku značku Voyah, dcéru Dongfeng Motor,“ upozorňuje šéfredaktor týždenníka TREND Ronald Ižip.
Podľa odborníkov sa čoraz viac presadzuje model, pri ktorom európske automobilky poskytujú svoje výrobné kapacity čínskym značkám. Tento trend označujú za akéhosi „trójskeho koňa“, keďže čínski výrobcovia získavajú jednoduchší prístup na európsky trh. Aj generálny riaditeľ Volkswagenu Oliver Blume priznal, že doterajší model výroby v Európe pre svetové trhy už prestáva byť udržateľný.
Výrazné problémy zasiahli aj oceliarsky priemysel. Čína podľa dostupných údajov vlani vyviezla približne 131 miliónov ton ocele, čo prevyšuje celkovú ročnú produkciu celej Európskej únie. Prognózy zároveň hovoria, že do roku 2028 sa globálny prebytok ocele ešte výrazne zvýši. Kľúčovým faktorom sú rozsiahle štátne dotácie, ktoré poskytujú čínskym výrobcom výraznú konkurenčnú výhodu.
Výrobcovia hliníka čelia rastúcim nákladom
Podobne náročná situácia panuje aj vo výrobe hliníka. Čína dnes zabezpečuje približne 60 percent svetovej produkcie. Kombinácia obmedzovania výroby z environmentálnych dôvodov a geopolitických problémov spôsobila rast cien tejto suroviny na najvyššie úrovne za posledné roky. Pre slovenský aj európsky priemysel to znamená ďalšie zvýšenie výrobných nákladov v období, keď firmy bojujú o každé percento zisku.
Riešením by podľa expertov mohlo byť dôslednejšie využívanie obchodných nástrojov Európskej únie, prísnejšia kontrola obchádzania ciel cez tretie krajiny či podpora európskej výroby prostredníctvom princípu „Buy European“. Slovensko by zároveň mohlo nasledovať nemecký model a vracať časť príjmov z emisných povoleniek energeticky náročným podnikom.
Ako uviedol Mario Draghi, svet, ktorý pomáhal generovať európsku prosperitu, už neexistuje. Aktuálne obdobie je poslednou šancou na ochranu priemyselnej základne, kým sa dovozná závislosť nestane nezvratnou.
Čínske hybridy silnejú na nemeckom trhu
Najnovšie údaje z nemeckého trhu ukazujú, že stratégia funguje. BYD sa v máji 2026 stal prvýkrát najpredávanejšou značkou plug-in hybridov v Nemecku s viac ako 4 000 registráciami. Väčšinu predajov tvorili práve hybridné modely, zatiaľ čo čisté elektromobily tvorili menšiu časť ponuky.
Najväčší záujem bol o model Atto 2 DM-i, ktorý zaznamenal vyše 2 000 registrácií. Úspech doplnili aj väčšie SUV a rodinné modely, ktoré kombinujú spaľovací motor s elektrickým pohonom a ponúkajú dojazd presahujúci 80 kilometrov. Vďaka kombinácii výkonu a ceny si tieto vozidlá rýchlo získali zákazníkov.
Brusel pripravuje ďalší krok
Úspech čínskych hybridov podľa portálu Autoviny vyvolal reakciu aj v Európskej komisii, ktorá podľa dostupných informácií pripravuje nové colné opatrenia. Tie by sa mali zamerať priamo na plug-in hybridy a mali by byť individuálne nastavené podľa jednotlivých výrobcov. Píše web Electrive.
Nové pravidlá ešte čakajú na schválenie členskými štátmi, no podľa očakávaní by mohli vstúpiť do platnosti už čoskoro. Ich cieľom je obmedziť cenovú výhodu ázijských značiek a posilniť pozíciu európskych automobiliek.
Zmeny sa môžu dotknúť aj slovenských zákazníkov, keďže rastúci dopyt po lacnejších hybridných modeloch by mohol naraziť na vyššie ceny po zavedení ciel. Modely značiek ako MG či BYD by mohli zdražieť o niekoľko tisíc eur.
Čínske automobilky však už reagujú presunom časti výroby do Európy. Nové závody v Maďarsku či Španielsku majú zabezpečiť, že vozidlá vyrábané priamo v EÚ sa novým clám vyhnú a ostanú konkurencieschopné na európskom trhu.
