Niektoré živočíchy dokážu fungovať v režime, ktorý je pre človeka takmer nepredstaviteľný. Pytóny patria medzi najvýraznejšie príklady. Po skonzumovaní veľkej koristi dokážu prežiť bez ďalšieho jedla celé mesiace.
Práve tento extrémny metabolický model zaujal vedcov, ktorí sa snažia pochopiť mechanizmy stojace za takouto adaptáciou. Najnovšie zistenia naznačujú, že by mohli mať význam aj pre vývoj liečby obezity. Píše o tom TASR.
Výskumníci identifikovali látku, ktorá zohráva významnú úlohu v reakcii organizmu hada na príjem potravy. Ide o molekulu označenú ako pTOS, ktorej hladina po kŕmení dramaticky rastie.
Pôvodne sa vedci zamerali na metabolity spojené so zmenami srdca u pytónov, ktoré dokáže krátko po jedle zväčšiť svoj objem približne o štvrtinu. Zároveň sa metabolizmus týchto hadov zrýchli až 4000-násobne.
Pri analýze krvi po 28-dňovom pôste a následnom kŕmení identifikovali viac ako 200 látok, ktorých koncentrácia sa výrazne zvýšila. V prípade pTOS išlo o nárast presahujúci tisícnásobok.
Čo sa deje v tele hada
Pytón barmský je schopný skonzumovať korisť takmer rovnakej hmotnosti, akú má on sám. Takýto príjem energie si vyžaduje radikálnu fyziologickú reakciu.
„Samozrejme, že nie sme hady,“ začal vysvetľovanie docent patológie na Stanfordskej univerzite Jonathan Long a spoluautor výskumu. „Ale štúdiom týchto zvierat možno dokážeme identifikovať molekuly alebo metabolické dráhy, ktoré ovplyvňujú aj ľudský metabolizmus,“ dodal.
Vedci preto skúmali, či identifikované látky majú vplyv aj mimo hadieho organizmu.
Testy na myšiach priniesli prekvapenie
Pri podaní molekuly pTOS laboratórnym myšiam sa neprejavili zmeny v energetickom výdaji ani vo veľkosti orgánov. Výsledky však ukázali niečo iné.
„Zaujímalo nás, či tento metabolit ovplyvňuje niektoré z fyziologických zmien hada po kŕmení,“ povedal Long. Pri podaní laboratórnym myšiam sa nepreukázal žiaden zjavný vplyv na energetický výdaj ani veľkosť orgánov, hoci „reguloval chuť do jedla a stravovacie správanie myší,“ dodal Long.
Obézne myši, ktoré látku dostávali, prijímali menej potravy a po 28 dňoch schudli približne deväť percent svojej telesnej hmotnosti.
Iný mechanizmus než existujúce lieky
Súčasné lieky využívajúce hormón GLP-1 fungujú na princípe spomalenia vyprázdňovania žalúdka, čím predlžujú pocit sýtosti. Nevýhodou sú však vedľajšie účinky ako nevoľnosť či zápcha.
pTOS sa podľa vedcov správa odlišne. Pravdepodobne pôsobí priamo na hypotalamus, teda časť mozgu zodpovednú za reguláciu hladu.
„V podstate sme objavili látku potláčajúcu chuť do jedla, ktorá funguje u myší bez niektorých vedľajších účinkov, ktoré majú lieky s GLP-1,“ povedala biologička z University of Colorado Boulder a spoluautorka výskumu Leslie Leinwandová.
Zaujímavým aspektom je, že túto molekulu produkujú črevné baktérie pytónov a v malých množstvách sa nachádza aj v ľudskom moči. To naznačuje, že by mohla byť pre ľudský organizmus prirodzene prijateľná.
Vedci však upozorňujú, že pred prípadným využitím v medicíne je potrebné ďalšie skúmanie a klinické testovanie.
Objav otvára nové možnosti v oblasti liečby obezity, no zároveň ukazuje, že odpovede sa často skrývajú v prírode. Extrémne adaptácie živočíchov môžu odhaliť mechanizmy, ktoré sa dajú využiť aj v ľudskom tele.
