Štatistiky ukazujú, že situácia s rozdrobenosťou školstva je na Slovensku kritická – každá štvrtá základná škola u nás má v súčasnosti menej ako 50 žiakov.
Slovenský vzdelávací systém čaká rozsiahla reorganizácia, ktorá výrazne zasiahne najmä vidiecke regióny. Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas-SD) pripravuje novú stratégiu pre malé základné školy.
Ako píše STVR, podľa predbežných plánov by sa tieto menšie zariadenia mali v budúcnosti transformovať a venovať výhradne vzdelávaniu najmladších detí.
Proces optimalizácie siete základných škôl
Žiaci vyšších ročníkov by za vzdelaním museli dochádzať do väčších, centrálnych škôl v okolí. Rezort argumentuje najmä snahou o zvýšenie kvality výučby a ekonomickou efektivitou.
Tento krok je súčasťou širšieho procesu optimalizácie siete základných škôl, ktorý rezort naštartoval už pred tromi rokmi v úzkej nadväznosti na ciele z Plánu obnovy.
Kým doteraz sa nastavovali legislatívne rámce, v súčasnej fáze sa ministerstvo zameralo na tvrdé dáta a analýzu reálnych výsledkov menších vzdelávacích inštitúcií. A tie podľa rezortu nie sú ideálne.
Kritická situácia s rozdrobenosťou
Hlavným motorom plánovanej reformy sú alarmujúce rozdiely vedomostí medzi žiakmi z rôzne veľkých škôl. Podľa ministerstva vykazujú menšie zariadenia výrazné rezervy, a to najmä na druhom stupni.
„Ak porovnám školy, ktoré majú 150 žiakov s veľkými školami, majú až dvadsaťpercentné rozdiely v testovaní matematickej gramotnosti a v gramotnosti slovenského jazyka. Toto vnímame ako problém,“ hovorí Drucker.
Štatistiky ukazujú, že situácia s rozdrobenosťou školstva je na Slovensku kritická – každá štvrtá základná škola u nás má v súčasnosti menej ako 50 žiakov.
Na takýchto pracoviskách je dlhodobým problémom zabezpečiť odbornú výučbu predmetov ako matematika, fyzika či cudzie jazyky. Na druhom stupni tak často chýbajú kvalifikovaní učitelia špecialisti, čo sa priamo odzrkadľuje na vedomostiach detí.
Finančne neúnosná prevádzka
Riešením tejto situácie nemá byť podľa šéfa rezortu plošné rušenie škôl, ale ich strategické prepájanie a spolupráca na regionálnej úrovni. Menšie obce by si tak zachovali kontakt s najmladšími školákmi, no staršie deti by už cestovali do lepšie vybavených centier.
„Máte tam školy, každá jedna z nich prežíva. Aj ekonomicky prežíva. Nemá dostatočný počet žiakov, že sa zhodnú na nejakej spolupráci, kde by možno v niektorých obciach zostali len prvé tri ročníky, niekde prvých päť a niekde by bola zberná škola v rámci deviatich rokov,“ pokračuje minister.
Tento model by mal pomôcť aj rozpočtom samospráv, keďže prevádzka poloprázdnych budov je pre nečasto finančne neúnosná. Navyše, demografický vývoj hovorí jasnou rečou – počet žiakov na slovenských základných školách kontinuálne klesá už päť rokov po sebe.
Veľké školy neposkytnú individuálny priestor
Plány ministerstva však okamžite narazili na obavy z terénu. Zástupcovia menších škôl pripomínajú, že rodinná atmosféra a individuálny prístup k dieťaťu sú hodnoty, ktoré veľké anonymné školy nedokážu plnohodnotne nahradiť.
„Nikde inde nie je taký priestor na individuálny prístup ako v malotriedke. Vynikajúci žiaci budú vynikajúci na akejkoľvek škole,“ domnieva sa riaditeľka ZŠ Látky Alena Vechterová.
Do zložitej diskusie, ktorá sa dotkne stoviek miest a obcí, vstupuje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Predseda združenia Jozef Božík zdôrazňuje, že samosprávy, ako priami zriaďovatelia škôl, musia byť pre ministerstvo rovnocenným partnerom a rozhodnutia sa nesmú robiť „od stola“.
„Ja si myslím, že je najvhodnejší čas takúto diskusiu otvoriť a veľmi korektne sa pobaviť o tých dátach nielen v rámci ministerstva a novinárskej obce, ale aj ministerstva a zriaďovateľov základných škôl,“ ozrejmil predseda ZMOS Jozef Božík.
Ministerstvo školstva nateraz presný harmonogram obmedzovania ročníkov na malých školách nepredstavilo, no diskusia o budúcnosti vidieckeho školstva bude nepochybne jednou z najhorúcejších tém nasledujúcich mesiacov.
