Kliešte, ktoré sme si kedysi spájali najmä s lesmi a lúkami, sa čoraz častejšie presúvajú priamo do miest. Odborníci upozorňujú na vznik novej „mestskej populácie kliešťov“, ktorá sa rýchlo prispôsobuje životu v intravilánoch a môže predstavovať vyššie zdravotné riziko než tie vo voľnej prírode.
Nebezpečenstvo kliešťov sa v posledných rokoch presúva aj do mestského prostredia. Objavujú sa v parkoch, na sídliskách či v zanedbaných zelených plochách, kde nachádzajú ideálne podmienky na prežitie.
Odborníci upozorňujú, že ide o trend s narastajúcou intenzitou, pričom mestské prostredie sa pre kliešte stáva čoraz vhodnejším domovom.
„Mestská populácia kliešťov“ sa rýchlo prispôsobuje
Vedci upozorňujú na fenomén, ktorý označujú ako mestskú populáciu kliešťov. Tieto jedince sa dokážu prispôsobiť životu v intraviláne a ako hostiteľov využívajú najmä drobné živočíchy, ktoré sa v mestách bežne vyskytujú, informuje portál tvnoviny.sk.
Rozširovaniu napomáha aj nedostatočná údržba zelene, opustené pozemky či zanedbané trávniky, ktoré vytvárajú ideálne podmienky na ich šírenie.
Vyššie riziko nákazy
Podľa parazitológov je zásadným problémom aj vyšší podiel infikovaných kliešťov v mestskom prostredí. Kým v prírode je nakazených približne 10 až 20 percent jedincov, v mestách môže tento podiel dosahovať až jednu tretinu.
Tým sa zvyšuje riziko prenosu ochorení na človeka, pričom najznámejším je lymská borelióza. Tá sa môže prejaviť začervenaním v mieste prisatia, no v neliečených prípadoch môže prerásť do chronických problémov postihujúcich kĺby, nervový systém či ďalšie orgány.
Prevencia je kľúčová
Zdravotní experti upozorňujú, že ochrana pred kliešťami by mala byť samozrejmosťou nielen v prírode, ale aj v mestskom prostredí. Dôležitá je pravidelná údržba zelene, kosenie trávy a odstraňovanie náletových drevín.
Po návrate z vonkajšieho prostredia sa odporúča dôkladná kontrola tela, keďže rýchle odstránenie kliešťa výrazne znižuje riziko nákazy.
Významným preventívnym opatrením je aj očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, no odborníci upozorňujú, že zaočkovanosť na Slovensku zostáva stále nízka v porovnaní s viacerými susednými krajinami.
Kliešte sa najčastejšie vyskytujú vo vysokej tráve, hustých krovinách a na okrajoch lesov, no čoraz častejšie aj v mestských parkoch či neudržiavaných zelených plochách. Riziko prisatia výrazne klesá, ak sa človek vyhýba prechádzaniu cez vysokú vegetáciu a pohybuje sa najmä po chodníkoch a upravených trasách.
Dôležitú úlohu zohráva vhodné oblečenie. Odporúčajú sa dlhé nohavice, ideálne zasunuté do ponožiek, a tričko s dlhým rukávom, ktoré znižuje prístup kliešťov na pokožku. Svetlé farby sú praktické, pretože na nich je kliešťa jednoduchšie spozorovať. Pevná uzavretá obuv je bezpečnejšia než otvorené sandále.
Používanie repelentov výrazne znižuje riziko prisatia kliešťa. Aplikujú sa priamo na pokožku aj na oblečenie, pričom najúčinnejšie sú prípravky s obsahom DEET, ikaridínu alebo prírodných repelentných látok, napríklad eukalyptu. Pri dlhšom pobyte vonku je potrebné ich pravidelne obnovovať podľa návodu.
Kontrola tela po návrate je dôležitá
Po každom pobyte v prírode alebo v parku je dôležité dôkladne skontrolovať celé telo. Kliešte sa často prisávajú na ťažšie viditeľné miesta, ako sú podpazušie, slabiny, oblasť za ušami, kolenné jamky či vlasová časť hlavy. Pomôcť môže aj sprcha do dvoch hodín po návrate, ktorá môže znížiť riziko prisatia.
Zvýšenú pozornosť si vyžadujú aj domáce zvieratá, ktoré môžu kliešte preniesť do domácnosti. Ochrana zahŕňa používanie antiparazitárnych obojkov, spot-on prípravkov alebo tabletiek. Po každej prechádzke je vhodné zvieratá skontrolovať, najmä v oblasti uší, brucha a labiek.
