Milióny ľudí každoročne bojujú počas peľovej sezóny s kýchaním, slzením očí či upchatým nosom. Na zmiernenie týchto problémov často siahajú po antihistaminikách, no v poslednom období sa objavili otázky, či niektoré z týchto liekov nemôžu pri dlhodobom užívaní súvisieť so zvýšeným rizikom vzniku demencie.
Dôvodom obáv sú najmä staršie typy antihistaminík. Tie okrem blokovania histamínu, látky zodpovednej za alergické prejavy, ovplyvňujú aj acetylcholín – chemickú látku, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri pamäti, učení a sústredení. Práve lieky s takzvaným anticholinergným účinkom sa v minulosti dostali do centra pozornosti vedcov skúmajúcich neurodegeneratívne ochorenia, upozorňuje The Conversation.
Niekoľko observačných štúdií naznačilo, že ľudia s dlhodobou a vysokou expozíciou silným anticholinergným liekom môžu čeliť vyššiemu riziku demencie. Nešlo však len o antihistaminiká. Do tejto skupiny patria aj niektoré lieky používané pri depresii, Parkinsonovej chorobe či problémoch s močovým mechúrom.
Vedci zároveň upozorňujú, že podobné výskumy nedokážu potvrdiť priamu príčinnú súvislosť. Ľudia užívajúci tieto lieky sa totiž môžu od ostatných líšiť aj ďalšími faktormi, ktoré samy osebe ovplyvňujú pravdepodobnosť vzniku demencie. V niektorých prípadoch mohli byť lieky predpísané na symptómy, ktoré už súviseli s počiatočnými štádiami ochorenia.
Ďalšiu diskusiu vyvolala štúdia z roku 2024 zameraná na pacientov so sennou nádchou. Výsledky naznačili, že s rastúcim množstvom užitých antihistaminík počas života sa zvyšovalo aj riziko demencie. Silnejšia súvislosť sa objavila pri starších liekoch prvej generácie, no v menšej miere ju vedci zaznamenali aj pri novších prípravkoch.
Práve tento záver však vyvolal otázniky. Moderné antihistaminiká totiž prenikajú do mozgu výrazne menej a zároveň majú slabšie anticholinergné účinky. Niektorí odborníci preto upozornili, že za pozorovaným vzťahom môže stáť samotná závažnosť alergického ochorenia, nie lieky.
Prepojené príznaky
Neskoršie výskumy priniesli priaznivejšie zistenia. Rozsiahla celoštátna štúdia nenašla dôkazy o tom, že by dlhodobé užívanie moderných antihistaminík druhej generácie zvyšovalo pravdepodobnosť vzniku demencie. Súčasné poznatky preto nenaznačujú, že príležitostné užívanie bežne dostupných liekov proti alergii vedie k poškodeniu mozgu alebo rozvoju Alzheimerovej choroby.
Výskumníci zároveň upozorňujú, že určitú úlohu môže zohrávať aj samotná alergická nádcha. Toto ochorenie často narúša kvalitu spánku a práve dlhodobé poruchy spánku sú samostatne spájané s vyšším rizikom demencie. Niektoré štúdie navyše naznačujú súvislosť medzi alergickou nádchou a Alzheimerovou chorobou u starších ľudí.
Jedným z možných vysvetlení je chronický zápal. Imunitná reakcia vyvolaná alergiou nemusí prebiehať iba v nosovej sliznici, ale môže ovplyvňovať organizmus komplexnejšie. Vedci preto skúmajú, či dlhodobý systémový zápal nemôže prispievať k procesom spojeným s poškodzovaním mozgu.
Práve prekrývanie viacerých faktorov sťažuje jednoznačné hodnotenie výsledkov. Ľudia s ťažšími formami alergie užívajú lieky častejšie, zároveň však môžu trpieť väčšími problémami so spánkom alebo výraznejším zápalom. Odlíšiť účinok samotného lieku od vplyvu ochorenia preto nie je jednoduché. Odborníci sa zhodujú, že pacienti by kvôli týmto zisteniam nemali prestať liečiť sezónne alergie. Odporúčajú však venovať pozornosť výberu vhodného prípravku. Novšie antihistaminiká bývajú menej utlmové, spôsobujú menej ospalosti a majú slabšie anticholinergné účinky.
Existujú náhrady
Alternatívou môžu byť aj nosové spreje s obsahom kortikosteroidov, ktoré tlmia zápal priamo v nosovej dutine. Pri závažných prípadoch, ktoré nereagujú na štandardnú liečbu, lekári niekedy zvažujú alergénovú imunoterapiu. Tá spočíva v postupnom podávaní malých dávok alergénu s cieľom znížiť citlivosť organizmu.
Doterajšie výskumy naznačujú, že takáto liečba dokáže zmierniť príznaky sennej nádchy a u pacientov s astmou môže znížiť počet závažných zhoršení ochorenia. Z dostupných vedeckých dôkazov vyplýva, že situácia je podstatne zložitejšia, než naznačujú niektoré titulky. Zatiaľ čo staršie antihistaminiká môžu mať pri dlhodobom užívaní určité nevýhody, najmä u starších ľudí, moderné lieky sa naďalej považujú za bezpečnejšiu voľbu. Odborníci preto odporúčajú alergiu liečiť, no zároveň sa pri výbere liekov poradiť s lekárom alebo lekárnikom.
