Slovenská verejnosť dlhodobo vykazuje vysokú mieru skepticizmu voči reprezentantom domácej politickej scény.
Podľa najnovších dát z prieskumu verejnej mienky, ktorý zrealizovala výskumná agentúra NMS Market Research, nedokáže ani ten najpopulárnejší politický líder osloviť viac ako tretinu obyvateľstva.
Čelo rebríčka dôveryhodnosti obsadili tváre parlamentnej i mimoparlamentnej opozície, zatiaľ čo predstavitelia vládnej koalície ťahajú za kratší koniec.
Koalícia v prvej trojke chýba
Zber dát pre tento nezávislý prieskum prebiehal formou online dopytovania v čase od 6. do 10. mája 2026. Spoločnosť NMS Market Research realizovala meranie na reprezentatívnej vzorke 1 002 respondentov.
Najvyššiu úroveň dôvery si v očiach slovenskej verejnosti vybudoval predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorému vyjadrilo podporu 32 percent účastníkov prieskumu.
V tesnom závese za ním sa umiestnil šéf liberálov zo SaS Branislav Gröhling so ziskom 31 percent. Prvú trojicu s minimálnym odstupom uzatvára predseda hnutia Republika Milan Uhrík, ktorého kladne vníma 30 percent opýtaných.
Generačný zvrat
Sociologická anatómia podpory troch najsilnejších lídrov však odhaľuje diametrálne odlišné cieľové skupiny. Michal Šimečka disponuje stabilnou dôverou naprieč vekovým spektrom, no mimoriadne silnú pozíciu má u najmladšej generácie Z, kde dosahuje 37 percent.
Ešte výraznejšiu dominanciu vykazuje u vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov (kde mu verí takmer každý druhý človek) a v Bratislavskom kraji, kde jeho dôveryhodnosť vyskočila na 43 percent.
Branislav Gröhling kopíruje podobné demografické a regionálne trendy ako líder progresívcov, pričom nadpriemerné hodnoty zaznamenáva v rovnakých vzdelanostných a geografických skupinách.
Milan Uhrík prechádza výrazným generačným zvratom. Kým u najmladšej generácie Z ho akceptuje len pätina respondentov, v kategórii seniorov nad 65 rokov jeho dôveryhodnosť dosahuje až 43 percent.
Dôveryhodný, ale najviac odmietaný
Štvrtú pozíciu v celkovom hodnotení obsadil líder Hnutia Slovensko Igor Matovič, ktorému dôveruje 28 percent občanov. Prieskum ukázal, že Matovič získava nadpriemerné body u špecifickej kombinácie voličov – oslovuje mladých ľudí z generácie Z, no zároveň aj osoby so základným vzdelaním.
Päticu najdôveryhodnejších politikov uzatvára predseda kresťanských demokratov Milan Majerský so ziskom 27 percent. Šéf KDH sa opiera najmä o staršie ročníky a ľudí so stredoškolským či vysokoškolským diplomom.
Analýza agentúry NMS potvrdila, že ak sa do úvahy vezme aj ukazovateľ čistého sentimentu (pomer dôvery a nedôvery), štvorica Šimečka, Gröhling, Uhrík a Majerský vykazuje najstabilnejšie pozície, keďže rozdiel medzi ich priaznivcami a odporcami je najnižší.
Úplnou výnimkou je Igor Matovič. Hoci sa drží v prvej pätici najdôveryhodnejších, zároveň je politikom s absolútne najvyššou mierou odmietania – nedôveru mu vyjadrilo až 68 percent respondentov.
Vládna moc na nižších priečkach
Predstavitelia súčasnej vládnej moci sa v rebríčku umiestnili na nižších priečkach. Najsilnejšiu pozíciu z vládneho tábora obhájil premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico, ktorému vyjadrilo dôveru 26 percent opýtaných.
Nasleduje ho predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok s dôveryhodnosťou na úrovni 23 percent a tabuľku uzatvára šéf národniarov zo SNS Andrej Danko, ktorému verí pätina populácie (20 percent).
Pre všetkých troch koaličných reprezentantov platí rovnaký sociologický vzorec – nadpriemernú dôveru generujú u starších vekových kategórií a u občanov s nižším dosiahnutým vzdelaním.
Kto najviac rozdeľuje spoločnosť?
Prieskum detailne mapoval aj takzvané „tvrdé jadro“ podporovateľov, teda ľudí, ktorí vybranému politikovi dôverujú bezvýhradne. Takouto skalnou voličskou bázou v súčasnosti disponujú Michal Šimečka, Robert Fico, Milan Uhrík a Igor Matovič. Pri každom z nich tvorí toto neotrasiteľné jadro približne desatinu slovenskej populácie, hoci ich voličské profily sú ostro vyhranené a odlišné.
Zároveň sa ukázalo, ktoré postavy slovenskú spoločnosť najviac rozdeľujú. Z hľadiska absolútnej a nekompromisnej nedôvery sú hlavnými motormi polarizácie Robert Fico a Igor Matovič.
Súčasnému premiérovi pevne nedôveruje viac ako polovica obyvateľov Slovenska, pričom šéf Hnutia Slovensko za ním zaostáva len tesne a permanentnú nedôveru mu deklaruje necelá polovica populácie.
Naopak, ako najmenej konfliktní a polarizujúci lídri z merania vyšli Milan Majerský a Milan Uhrík. Tento fakt však priamo súvisí s tým, že pre časť slovenskej verejnosti zostávajú menej výrazní, ľudia ich bližšie nepoznajú, prípadne na ich politické pôsobenie nemajú jednoznačný názor.
