Debata o budúcnosti slovenskej energetiky sa opäť vyostrila. Len krátko po tom, čo premiér Robert Fico vyhlásil, že Slovensko veterné parky nepotrebuje a vláda splní len nevyhnutné záväzky voči Európskej únii, prišla rázna reakcia zo strany odborníkov na obnoviteľné zdroje energie.
Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) premiérove slová ostro kritizuje a varuje, že odmietanie veternej energie môže mať dôsledky, ktoré pocítia nielen firmy, ale aj bežné domácnosti. Podľa asociácie nejde iba o ekologickú tému, ale predovšetkým o peniaze, energetickú bezpečnosť a budúcu konkurencieschopnosť krajiny, informuje TA3.
Predstavitelia asociácie upozorňujú, že vo svete dnes veterné elektrárne nezažívajú rozmach kvôli ideológii alebo ekologickým sloganom. Hlavným dôvodom sú podľa nich ekonomické výhody. Výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba pripomenul, že mnohé krajiny masívne investujú do veterných a solárnych zdrojov práve preto, že patria medzi najlacnejšie spôsoby výroby novej elektriny.
„Veterné a solárne elektrárne sa dnes vo svete nestavajú preto, že sú zelené, ale preto, že patria medzi najlacnejšie zdroje novej elektriny. Krajiny, ktoré ich rozvíjajú, získavajú lacnejšiu energiu pre domácnosti aj priemysel,“ zdôraznil Karaba.
Podľa asociácie tak Slovensko riskuje, že sa dobrovoľne pripraví o zdroj elektriny, ktorý by mohol v budúcnosti pomáhať tlmiť rast cien energií.
Spor o budúcnosť slovenskej energetiky
Premiér Robert Fico po stredajšom (3.6) rokovaní vlády uviedol, že Slovensko veterné elektrárne nepotrebuje. Vláda podľa jeho slov splní len tie povinnosti, ktoré jej vyplývajú z Plánu obnovy a odolnosti, no veternú energiu nepovažuje za prioritu. Práve toto stanovisko vyvolalo medzi odborníkmi silnú odozvu.
Zdroj: FB/Robert Fico
Podľa SAPI vysiela negatívny signál nielen investorom, ale aj slovenskému priemyslu, ktorý bude v budúcnosti potrebovať stabilné a cenovo dostupné zdroje energie.
Asociácia upozorňuje, že viaceré európske štáty považujú rozvoj obnoviteľných zdrojov za strategickú otázku. Dôvodom nie je len ochrana životného prostredia, ale najmä snaha znižovať závislosť od dovážaných palív a posilňovať vlastnú energetickú sebestačnosť.
Menej dovozov, viac energie z domova
Energetici zároveň pripomínajú, že každá kilowatthodina vyrobená doma znamená menšiu potrebu nakupovať energiu alebo palivá zo zahraničia.
„Ak vyrábame viac elektriny doma z vetra a slnka, menej peňazí odteká do zahraničia za dovážané palivá, či už je to plyn alebo jadrové palivo. To nie je len otázka ochrany životného prostredia, ale aj energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky,“ uviedol Karaba.
Podľa asociácie sa dnes energetická bezpečnosť stáva jednou z najdôležitejších tém v celej Európe. Udalosti posledných rokov ukázali, aké riziká prináša závislosť od zahraničných dodávok energií, a preto mnohé krajiny hľadajú spôsoby, ako vyrábať čo najviac elektriny z domácich zdrojov.
Jadro áno, ale za akú cenu?
SAPI zároveň nesúhlasí s argumentom, že riešením energetických potrieb Slovenska bude výlučne jadrová energetika.
Asociácia upozorňuje, že výstavba nového jadrového zdroja predstavuje obrovskú finančnú investíciu, ktorá by si pravdepodobne vyžiadala rozsiahlu podporu štátu. Podľa odborníkov by pri súčasných cenách elektriny bolo veľmi náročné zabezpečiť financovanie takéhoto projektu bez štátnych garancií a významných dotácií. Tie by sa napokon financovali z verejných zdrojov, teda z peňazí daňovníkov a firiem.
„Nie je potrebné vyberať si medzi jadrom a obnoviteľnými zdrojmi. Slovensko potrebuje oboje. Rozdiel je v tom, že veterné elektrárne dokážeme postaviť za niekoľko rokov, zatiaľ čo nový jadrový blok bude stáť miliardy eur a elektrinu z neho budeme využívať najskôr po roku 2040,“ upozornil Karaba.
Veterné elektrárne ako nová automobilka?
SAPI odmieta aj názor, že rozvoj obnoviteľných zdrojov by Slovensku nepriniesol ekonomické výhody.
Podľa asociácie by už samotné splnenie záväzkov, ktoré si krajina stanovila v oblasti veternej energetiky do roku 2030, mohlo vytvoriť približne 15-tisíc pracovných miest. To je podľa odborníkov porovnateľné s prínosom veľkej automobilky vrátane siete jej dodávateľov. Rozdielom má byť fakt, že tento efekt by vznikol bez potreby rozsiahlej štátnej podpory.
Karaba preto tvrdí, že zelená energetika by mohla byť jedným z motorov hospodárskeho rastu, ktorý by priniesol nové pracovné príležitosti nielen vo výstavbe elektrární, ale aj v oblasti služieb, technológií či údržby energetickej infraštruktúry.
Diskusia o budúcnosti slovenskej energetiky sa tak čoraz viac mení na spor dvoch rozdielnych pohľadov. Na jednej strane stojí vláda, ktorá stavia najmä na jadrovej energetike a stabilnom energetickom mixe. Na druhej strane sú zástupcovia obnoviteľných zdrojov, ktorí upozorňujú na ekonomické výhody vetra a slnka.
Isté je jedno. Rozhodnutia prijaté v najbližších rokoch budú mať dosah na celé desaťročia. Nepôjde len o to, odkiaľ bude Slovensko získavať elektrinu, ale aj o to, koľko za ňu budú platiť domácnosti, firmy a samotný štát.
