Okolo prípadu kežmarského primátora a poslanca Jána Ferenčáka sa postupne rozrastá spleť otáznikov, ktoré vyvoláva jedno krátke, no mimoriadne výbušné video. Záznam z garáže, ktorý sa objavil ešte koncom marca, zachytáva moment, keď politik odovzdáva podnikateľovi balík hotovosti. To, čo na prvý pohľad pôsobilo ako súkromná záležitosť, sa rýchlo zmenilo na kauzu s politickým presahom, v ktorej dnes rezonujú podozrenia, protichodné výpovede aj možné dôsledky pre verejnú funkciu.
Video, ktoré zverejnil týždenník Plus 7 dní, ukazuje, ako Ferenčák v uzavretom priestore garáže odovzdáva mužovi 45-tisíc eur v hotovosti. Zároveň sa na ňom spomína aj ďalšia suma 75-tisíc eur, ktorá mala byť prevedená na účet. Práve kombinácia vysokých finančných čiastok, hotovostnej formy a netradičného miesta odovzdania vyvolala okamžitú vlnu podozrení a otázok o skutočnom charaktere celej transakcie. Informovali sme o tom aj v článku na Kanal1.sk.
Zdroj: Reprofoto/PLUS 7 DNÍ
Video sa začalo rýchlo šíriť internetom a stalo sa predmetom intenzívnej verejnej diskusie.
Samotný Ferenčák následne vystúpil v parlamente, kde svoje konanie oľutoval, no zároveň odmietol akékoľvek podozrenia z korupcie či nelegálneho nakladania s peniazmi. Celú situáciu vysvetľuje ako súkromnú záležitosť, ktorá mala súvisieť s pôžičkou a obchodom s projektom. Jeho verzia však narazila na pochybnosti, ktoré ešte zosilneli po zverejnení ďalších detailov.
Do prípadu vniesol nové svetlo portál Aktuality.sk, ktorý poukázal na prepojenie celej transakcie s obchodom s pozemkami v lokalite Suchá Hora v Kežmarku. Už v roku 2023 tam spoločnosť TatraBerg odkúpila od podnikateľa Dávid Havira niekoľko parciel. Oficiálna kúpna cena podľa zmluvy dosahovala 75-tisíc eur, pričom cena za meter štvorcový bola stanovená približne na 105 eur. Práve tu sa však objavujú ďalšie nejasnosti, keďže reálne trhové ceny stavebných pozemkov v tejto oblasti boli v tom období vyššie. Táto skutočnosť vyvoláva podozrenie, že hotovosť zachytená na videu mohla predstavovať dodatočný doplatok mimo oficiálneho kontraktu.
Kľúčovú rolu v tejto skladačke zohráva samotný podnikateľ, ktorý peniaze prevzal. Ten totiž spochybňuje verziu o pôžičke a tvrdí, že išlo o doplatenie kúpnej ceny za pozemky spolu s projektovou dokumentáciou. Tým sa dostáva do priameho rozporu s tvrdeniami politika, čo ešte viac komplikuje celkový obraz prípadu.
Zaujímavosťou je aj samotná lokalita Suchá Hora, kde sa spomínané pozemky nachádzajú. Už v čase predaja boli určené na výstavbu radových domov, čo z nich robilo atraktívnu investíciu. Ide pritom o územie, ktoré sa už v minulosti dostalo do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, keď krajská prokuratúra zablokovala iné pozemky spájané s ďalšou firmou napojenou na Ferenčáka. Napriek tomu aktuálny obchod podľa dostupných informácií polícia nevyšetruje.
Kauza sa však presunula na politickú pôdu. Prípadom sa začal zaoberať parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý skúma, či si Ferenčák splnil povinnosti pri priznávaní majetku. Existuje podozrenie, že pohľadávku, ktorú dnes označuje za pôžičku, neuviedol vo svojich majetkových priznaniach. Predsedníčka výboru Veronika Remišová potvrdila, že voči poslancovi bolo otvorené konanie. V prípade preukázania porušenia pravidiel mu hrozí finančný postih, ktorý môže dosiahnuť výšku troch mesačných platov.
Ferenčák medzitým celú situáciu interpretuje ako cielený útok na svoju osobu. Tvrdí, že zverejnenie videa je súčasťou širšej diskreditačnej kampane a naznačuje zapojenie vysokých predstaviteľov štátu. V tejto súvislosti spomína aj šéfa policajnej inšpekcie Branislava Zuriana a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Muža z videa zároveň označuje za osobu, ktorá ho mala poškodiť a ktorá mu podľa jeho verzie dodnes nevrátila požičané peniaze.
Do popredia sa dostáva aj ďalšia rovina prípadu, ktorá sa týka podnikateľských aktivít rodiny. Spoločnosť TatraBerg, v ktorej pôsobí ako konateľ Ferenčákov syn Jakub Ján Ferenčák, mala podľa dostupných informácií pozemky neskôr predať firme Trysis Development. Účtovné dokumenty však naznačujú nezrovnalosti, parcely mali byť naďalej evidované v majetku firmy a vo výkazoch sa neobjavil ani výnos z ich predaja. Takýto postup môže mať potenciálny dopad na daňové povinnosti spoločnosti, čo pridáva celej kauze ďalší rozmer.
