Glukozamín patrí medzi najrozšírenejšie výživové doplnky, po ktorých siahajú ľudia s bolesťami kĺbov. Milióny užívateľov ho považujú za jednoduchý a bezpečný spôsob, ako si uľaviť od stuhnutosti či opotrebovania kĺbov. Najnovší výskum však otvára otázky, či jeho pôsobenie v organizme nemôže mať v určitých prípadoch aj neželané dôsledky.
Doplnky s glukozamínom sú bežne dostupné bez lekárskeho predpisu a dlhodobo sa prezentujú ako podpora pri artróze, ktorá postihuje najmä staršiu populáciu. Napriek ich popularite však vedecké dôkazy o skutočnej účinnosti zostávajú nejednoznačné a nové poznatky naznačujú, že ich účinok na organizmus môže byť komplexnejší, než sa doteraz predpokladalo. Informuje o tom portál Zdravie.
Glukozamín a jeho popularita pri problémoch s kĺbmi
Bolesti kĺbov patria medzi najčastejšie ťažkosti vo vyššom veku, a práve preto sa glukozamín stal jedným z najvyhľadávanejších doplnkov. Ľudia ho často volia ako „šetrnú“ alternatívu k liekom, ktoré môžu mať vedľajšie účinky.
Osteoartróza postihuje značnú časť seniorov a s pribúdajúcim vekom sa jej výskyt ešte zvyšuje. Práve v tomto kontexte sa glukozamín sulfát prezentuje ako látka, ktorá by mohla zmierniť prejavy ochorenia alebo spomaliť jeho priebeh.
V USA ho užívajú alebo predpisujú milióny starších pacientov, no veľká časť ľudí ho kupuje aj bez odporúčania lekára. Napriek tomu zostáva otázne, do akej miery je jeho účinnosť pri artróze skutočne podložená dátami.
Na Slovensku je situácia podobná – ochorenia kĺbov patria medzi najčastejšie diagnózy pohybového aparátu a mnohí pacienti hľadajú úľavu aj vo voľnopredajných doplnkoch.
Nový výskum upozorňuje na možné súvislosti s mozgom
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Nature Metabolism upozornila na potenciálne prepojenie medzi glukozamínom a procesmi v mozgu, ktoré môžu súvisieť s neurodegeneratívnymi ochoreniami, najmä Alzheimerovou chorobou.
Vedci sa zamerali na tzv. hyperglykoziláciu – proces, pri ktorom sa na mozgové bielkoviny nadmerne viažu cukrové molekuly (glykány), čo môže narušiť ich funkciu. Analýza mozgových tkanív ukázala, že u pacientov s Alzheimerovou chorobou je produkcia týchto látok zvýšená a s postupujúcim ochorením ešte rastie.
Zistenia pochádzajú z reálnych vzoriek mozgového tkaniva, čo posilňuje ich váhu, keďže nejde len o teoretické modely.
Zaujímavosťou je, že glukozamín dokáže preniknúť cez hematoencefalickú bariéru, ktorá normálne chráni mozog pred vstupom mnohých látok z krvného obehu. Po vstupe do mozgu sa môže zapojiť do procesov tvorby glykánov.
Experimenty na geneticky upravených myšiach ukázali, že podávanie glukozamínu viedlo k zvýšenej produkcii týchto molekúl a zároveň k zhoršeniu pamäťových schopností. Naopak, blokovanie ich tvorby prinieslo zlepšenie kognitívnych funkcií.
Odborníci upozorňujú, že nadmerné hromadenie glykánov môže narúšať komunikáciu medzi neurónmi, najmä v oblastiach mozgu zodpovedných za pamäť a učenie, a zároveň podporovať zápalové procesy.
Dáta z pacientov naznačujú zvýšené riziko úmrtia
Výskumníci analyzovali aj zdravotné záznamy viac ako 50-tisíc pacientov s Alzheimerovou chorobou. Porovnávali skupinu užívajúcu glukozamín s tými, ktorí ho neužívali.
Výsledky ukázali, že u pacientov s demenciou bola dlhodobá suplementácia spojená s približne 25-percentne vyšším rizikom úmrtia. Zaujímavé však je, že tento jav sa neprejavil u ľudí v skorších štádiách kognitívneho poklesu.
To naznačuje, že potenciálne riziko môže byť viazané skôr na pokročilé štádiá ochorenia, keď už v mozgu prebiehajú výrazné patologické zmeny.
Odborníci zároveň zdôrazňujú, že ide o observačné zistenia, ktoré nepreukazujú priamu príčinnú súvislosť. Inými slovami, nemožno jednoznačne povedať, že glukozamín spôsobuje zhoršenie stavu.
Zástupcovia Alzheimerovej asociácie upozorňujú, že výsledky nie sú dôvodom na okamžité vysadenie doplnku, ale skôr podnetom na diskusiu s lekárom, najmä u rizikových pacientov.
Čo z toho vyplýva pre bežných užívateľov?
Glukozamín zostáva voľnopredajným doplnkom, ktorý mnohí ľudia užívajú dlhodobo bez viditeľných problémov. Nové poznatky však ukazujú, že jeho pôsobenie v organizme môže byť komplexnejšie, než sa predpokladalo.
Najdôležitejším záverom je potreba opatrnosti, najmä u ľudí s diagnostikovanými neurodegeneratívnymi ochoreniami alebo s rodinnou anamnézou demencie. V takých prípadoch je vhodné zvážiť konzultáciu s lekárom a individuálne posúdenie rizík a prínosov.
