Bežné momenty zábudlivosti, ako vstúpiť do miestnosti a zabudnúť, prečo sme tam išli, alebo nespomenúť si na konkrétne slovo, zažije prakticky každý. Hoci môžu pôsobiť znepokojivo, vo väčšine prípadov ide o prirodzené fungovanie mozgu. Neurológ MUDr. Mário Lazar zo Spineo Clinic vysvetľuje, že tieto javy majú svoje presné neurologické pozadie a často nejde o poruchu pamäti.
Podľa odborníka mozog pri zmene prostredia prirodzene prepína kontext a uvoľňuje kapacitu pre nové informácie. Tento jav je známy ako „doorway effect“ a spôsobuje, že po prechode do inej miestnosti človek stratí nitku pôvodnej myšlienky. Nejde o chybu, ale o efektívny spôsob, akým mozog spracováva informácie a organizuje pozornosť.
Problém nastáva až vtedy, keď ide o výraznejšie výpadky orientácie. „Problém nastáva vtedy, keď nielenže neviete, prečo ste do tej kuchyne prišli, ale pozeráte sa na chladničku a neviete, na čo ten biely hučiaci prístroj vlastne slúži,“ vysvetľuje MUDr. Lazar. Podobne zabudnuté kľúče v ruke už môžu signalizovať hlbšiu poruchu pozornosti. Informuje o tom portál Zdravie.
Fenomén „mám to na jazyku“ má presný mechanizmus
Situácia, keď človek pozná význam slova, ale nevie ho vysloviť, má odborný názov lethologica. V mozgu prebieha proces v dvoch krokoch – najprv vznikne význam slova, až následne sa priradí jeho zvuková podoba. Zlyhanie nastáva práve na tomto prechode.
„Najčastejším vinníkom je fonologická interferencia. Predstavte si to tak, že neurónovú cestičku k správnemu slovu vám na poslednú chvíľu zablokovalo iné, podobne znejúce alebo významovo príbuzné slovo — napríklad chcete povedať krokodíl, ale do cesty sa vám postaví aligátor,“ opisuje neurológ.
Mozog následne aktivuje proces potláčania podobných signálov, čo môže paradoxne sťažiť vybavenie správneho slova. Odborník odporúča netlačiť na výkon, pretože uvoľnenie často vedie k spontánnemu vybaveniu informácie.
Väčšina každodenných výpadkov podľa neurológa neznamená slabú pamäť, ale slabú pozornosť. Informácia sa totiž vôbec nemusí uložiť, ak jej mozog nevenuje dostatočnú pozornosť.
„Pozornosť je vyhadzovač pred VIP klubom vašej pamäte. Na to, aby sa informácia uložila, musí v mozgu vzniknúť takzvaný engram (fyzická pamäťová stopa). Ak prídete domov, telefonujete so šéfom, nohou vyzúvate topánku a popritom hodíte kľúče na stôl, váš mozog tento úkon vôbec nezaevidoval,” vysvetľuje MUDr. Lazar.
Digitálne prostredie plné podnetov tento problém ešte zhoršuje, keďže mozog nedostáva priestor na súvislé spracovanie informácií.
Stres a únava oslabujú pamäťové funkcie
Dlhodobý stres a preťaženie majú priamy vplyv na pamäť. Pracovná pamäť funguje ako obmedzený priestor, ktorý sa pri nadmernom množstve informácií rýchlo preťaží.
Kortizol, hormón stresu, pri dlhodobom pôsobení poškodzuje hipokampus, ktorý je kľúčový pre tvorbu pamäte. Výsledkom je stav známy ako kognitívna hmla, keď človek ťažko spracováva aj jednoduché úlohy. „To je ten stav, kedy sedíte za monitorom, pozeráte na jeden e-mail dvadsať minút a neviete ho pochopiť, nieto ešte naň odpísať,“ opisuje neurológ.
Bežné zabúdanie sa líši od demencie najmä tým, čo presne človek zabúda. Pri preťažení ide o detaily, pri ochoreniach mozgu o celé udalosti či schopnosť orientácie.
„Ak ste šli do obchodu a zabudli mlieko, je to normálne. Ak ste šli do obchodu, ktorý navštevujete dvadsať rokov, a cestou domov ste sa stratili, lebo ste nespoznali vlastnú ulicu, to už je prúser,“ hovorí neurológ priamo.
Varovné sú aj zmeny osobnosti, zhoršený úsudok či opakované kladenie rovnakých otázok v krátkom čase.
Pamäť sa dá trénovať a mozog je plastický
Dobrou správou je, že pamäť možno zlepšovať. Mozog má schopnosť vytvárať nové spojenia počas celého života, ak dostáva správne podnety.
Odborník odporúča obmedziť rozptýlenie, zamerať sa na jednu činnosť, dopriať si kvalitný spánok a pravidelný pohyb. Ten podporuje tvorbu látok, ktoré stimulujú rast nových neurónov.
„Váš mozog je ako sval. Keď ho necháte len pasívne skákať od jednej notifikácie k druhej, ochabne presne tak isto, ako ochabnú bicepsy, keď v ruke nedržíte nič ťažšie než televízny ovládač,“ uzatvára MUDr. Lazar.
Mozog sa počas spánku čistí a regeneruje
Spánok má význam aj z hľadiska dlhodobého zdravia mozgu. Počas noci sa aktivuje takzvaný glymfatický systém, ktorý pomáha odstraňovať odpadové látky nahromadené počas dňa. Píše web Zdravie.
Vedci upozorňujú, že tento proces môže zohrávať dôležitú úlohu aj pri prevencii neurodegeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby. Kvalitný spánok preto nie je luxusom, ale nevyhnutnou súčasťou starostlivosti o zdravie.
Zatiaľ čo následky jednej prebdenej noci si väčšina ľudí uvedomí pomerne rýchlo, oveľa nebezpečnejší je dlhodobý spánkový deficit. Organizmus si totiž postupne zvykne fungovať v stave únavy, takže prestanete vnímať, že vaša výkonnosť klesá.
Odborníci pritom upozorňujú, že aj keď sa subjektívne cítite v poriadku, schopnosť sústredenia, pamäť či rozhodovanie môžu byť výrazne oslabené.
