Zaužívaná poučka o správnom používaní domáceho chladenia prestáva plniť účel v momente, keď vonkajšie teplomery atakujú kritické hodnoty.
Nastaviť vnútorný chladiaci systém podľa tradičného vzorca môže byť počas nadchádzajúcich dní dokonca kontraproduktívne. Telo by dostalo zbytočný zásah, píše portál Sme.
Slovenský hydrometeorologický ústav očakáva prekonanie doterajšieho júnového teplotného rekordu s hodnotou 38,8 stupňa Celzia, ktorý namerali v Somotore 30. júna 2022, informovala agentúra TASR na základe informácií SHMÚ.
Prílev tropického vzduchu vyvrcholí pred studeným frontom, pričom maximálne teploty sa môžu priblížiť až k hranici 41 stupňov Celzia.
Slovensko čelí vlne horúčav, ktoré vyženú ortuť teplomerov až k hranici 40 stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav už pripravil výstrahy na sobotu a nedeľu pre takmer celé územie.
Najvážnejší, červený stupeň platí pre západné a juhozápadné regióny, kde teploty pokoria 38 stupňov Celzia. Žltá farba značí hodnoty nad 33 stupňov a oranžová varuje pred teplotami nad 35 stupňov Celzia. Extrémne počasie potrvá až do stredy.
Za normálnych okolností ľudia dodržiavajú odporúčanie, podľa ktorého má byť v izbe maximálne o päť až sedem stupňov menej ako vonku. Ak by ste sa však tohto prepočtu držali pri tridsaťsedemstupňových horúčavách, interiér by ste chladili len na neúnosných 30 stupňov Celzia. To by pre ľudský organizmus znamenalo obrovské bremeno.
Vedecké výskumy v oblasti preventívnej kardiológie potvrdzujú, že extrémne vysoké teploty výrazne prispievajú k rozvoju ischemickej choroby srdca a cievnej mozgovej príhody.
Prechod medzi klimatizovaným prostredím a vonkajšou horúčavou vyvoláva v tele dehydratáciu, hemokoncentráciu a následný stav hyperkoagulácie krvi. To vedie k nárastu viskozity krvi a k akútnym poruchám srdcového rytmu.
Lekári preto pri extrémnych teplotných výkyvoch dovoľujú urobiť v nastaveniach výnimku. Rozdiel môže byť vyšší. Opatrnosť je však stále na mieste. Rýchly prechod medzi dvoma odlišnými svetmi totiž vyvoláva v ľudskom tele prudkú reakciu.
„Je to najmä z toho dôvodu, že pri prechode z prostredia, kde je chladno do horúceho prostredia môže dôjsť k teplotnému šoku, ktorý môže viesť až k celkovému oslabeniu organizmu,“ objasňuje lekár Ivan Rovný z Úradu verejného zdravotníctva.
Termoregulačné mechanizmy sa pri častom striedaní prostredí rýchlo vyčerpávajú, čo sa prejavuje bolesťami hlavy a celkovou slabosťou, píše ÚVZ SR. U osôb s chronickými srdcovými chorobami môže tento náhly stres vyvolať prasknutie aterosklerotického plátu v cievach a následný infarkt.
Svetoví experti určili limity: Tieto čísla vám zachránia zdravie
Domáce aj medzinárodné inštitúcie sa v pohľade na znesiteľné teplotné limity v miestnostiach mierne rozchádzajú. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky stanovil strop pre vnútorné priestory na 29 stupňov Celzia. Táto hodnota platí bez ohľadu na to, či izbu chladíte prístrojom, alebo nie.
Vedúca odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR Milada Eštóková odporúča vetrať priestory výhradne v nočných alebo v skorých ranných hodinách, kým je vonkajší vzduch chladnejší.
Svetová zdravotnícka organizácia sa na problém pozerá o niečo benevolentnejšie. Počas dňa odporúča udržiavať interiér na hodnote 32 stupňov Celzia. Pre nočné hodiny zasa WHO odporúča pokles na 24 stupňov Celzia.
WHO Housing and Health Guidelines uvádzajú, že pre zdravého človeka v stave pokoja nepredstavuje teplota medzi 18 až 24 stupňami Celzia žiadne preukázateľné riziko.
Pri teplotách nad 35 stupňov Celzia sa neodporúča spoliehať na klasické ventilátory, pretože tie iba preháňajú horúci vzduch a môžu prispieť k prehriatiu tela.
Správna regulácia chladenia chráni organizmus pred náhlou stratou schopnosti odvádzať prebytočné teplo.
Hlavnou úlohou zostáva nastaviť chladenie na najvyššiu možnú úroveň, ktorú ešte vaše telo dokáže zvládnuť bez prehrievania. Miestnosti treba ochladzovať len postupne, skokové zmeny nastavení sú nebezpečné.
