Predčasný starobný dôchodok je pre mnohých ľudí spôsobom, ako ukončiť pracovný život skôr a získať pravidelný príjem ešte pred dosiahnutím riadneho dôchodkového veku. Získať ho však nie je automatické a od roku 2026 budú pravidlá ešte prísnejšie. Dôležitú úlohu totiž zohráva životné minimum, od ktorého sa odvíja aj minimálna suma dôchodku potrebná na schválenie žiadosti.
Mnohí budúci dôchodcovia sa pritom môžu dostať do situácie, keď síce splnia požadovaný počet rokov poistenia, no napriek tomu im Sociálna poisťovňa predčasný dôchodok neprizná. Rozhodovať budú aj rozdiely v desiatkach či dokonca iba v niekoľkých eurách.
Minimálna suma dôchodku rozhoduje o nároku
Ako uvádza financnykompas.sk, pri posudzovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok sa nehodnotí len dĺžka pracovného života. Veľmi dôležitá je aj výsledná výška dôchodkovej dávky po všetkých zákonných úpravách a kráteniach.
Štát stanovil pravidlo, podľa ktorého musí vypočítaný predčasný dôchodok dosiahnuť najmenej 1,6-násobok životného minima platného pre plnoletú osobu. Ak je suma nižšia, nárok na dávku nevznikne.
Toto opatrenie má zabrániť tomu, aby ľudia odchádzali do dôchodku s príliš nízkym príjmom a následne sa dostali do finančných problémov. Sociálna poisťovňa preto posudzuje nielen samotný nárok, ale aj to, či bude budúci dôchodca disponovať dostatočným mesačným príjmom.
Pre žiadateľov je dôležité vedieť, že hranica je pevne stanovená. Ak vypočítaná suma nedosiahne požadované minimum ani o niekoľko centov, žiadosť nebude schválená. V takom prípade nepomôže ani splnenie ostatných podmienok.
V roku 2026 budú platiť dve rozdielne hranice:
- do 30. júna 2026 musí predčasný dôchodok dosiahnuť najmenej 454,70 eura mesačne,
- od 1. júla 2026 sa požadovaná suma zvýši na 472,40 eura mesačne,
- dôvodom je rast životného minima z 284,13 eura na 295,22 eura,
- rozdiel predstavuje približne 18 eur mesačne.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o malú zmenu. Pri posudzovaní nároku však môže práve tento rozdiel rozhodnúť o tom, či bude dávka priznaná alebo zamietnutá.
Ktoré skupiny ľudí môžu mať najväčší problém
Zvýšenie minimálnej hranice sa najvýraznejšie dotkne ľudí, ktorí počas pracovného života zarábali menej alebo odvádzali nižšie poistné. Výška budúceho dôchodku totiž priamo súvisí s výškou príjmov a zaplatených odvodov.
Riziko zamietnutia žiadosti sa môže týkať najmä:
- zamestnancov pracujúcich dlhodobo za minimálnu mzdu,
- ľudí pracujúcich na skrátený pracovný úväzok,
- samostatne zárobkovo činných osôb s minimálnymi odvodmi,
- osôb s nižšími celoživotnými príjmami.
Práve pri týchto skupinách môže byť výsledná suma dôchodku po krátení za predčasný odchod nižšia ako zákonom stanovené minimum. Aj keď budú mať odpracované potrebné roky, nárok na predčasnú penziu im nemusí vzniknúť.
Veľký význam preto nadobúda aj správne načasovanie podania žiadosti. Ľudia, ktorých predpokladaná výška dôchodku sa pohybuje blízko požadovanej hranice, by mali venovať zvýšenú pozornosť termínu podania. V niektorých prípadoch môže rozhodovať práve to, či bude žiadosť podaná ešte pred zvýšením životného minima alebo až po ňom.
Ako sa posudzuje nárok pri sporiteľoch v druhom pilieri
Osobitné pravidlá platia pre sporiteľov zapojených do druhého dôchodkového piliera. Pri nich sa neposudzuje iba suma dôchodku z prvého piliera, ale celkový príjem z oboch zdrojov.
Pri hodnotení nároku sa spočíta predčasný dôchodok vyplácaný z prvého piliera spolu s dôchodkom z druhého piliera. Až výsledok tohto súčtu musí dosiahnuť zákonom požadovanú hranicu vo výške 1,6-násobku životného minima.
Pre sporiteľov to znamená, že druhý pilier môže zohrávať významnú úlohu pri splnení podmienok na priznanie predčasného dôchodku. Ak by samotná dávka z prvého piliera nestačila, suma z druhého piliera môže pomôcť dosiahnuť požadované minimum.
Vzhľadom na plánované zvýšenie hranice od júla 2026 bude pre mnohých budúcich dôchodcov dôležité vopred poznať odhadovanú výšku svojho dôchodku. Len tak môžu zistiť, či spĺňajú všetky podmienky a či ich žiadosť nebude zamietnutá pre nedostatočnú výšku budúcej dávky.
