Home office sa po pandémii stal bežnou súčasťou pracovného života, no nie všade rovnako. Zamestnancom prináša viac slobody a menej dochádzania, firmám však otvára otázky výkonu, kontroly, tímovej spolupráce a kariérneho rastu.
Práca z domu už nie je výhodou len v IT firmách a u manažérov. Využívajú ju účtovníci, marketéri, analytici, časť administratívy aj ľudia vo finančných službách. Stále však platí jednoduché pravidlo. Nie každá profesia sa dá presunúť k jedálenskému stolu.
Predavač, zdravotná sestra, vodič, učiteľ, skladník či pracovník vo výrobe musí byť na mieste u zamestnávateľa.
Aj preto sa dostupnosť home officu výrazne líši medzi krajinami aj profesiami:
- Podľa štatistík pracovalo v roku 2025 z domu pravidelne 20,5 % pracovníkov vo Fínsku a 19,2 % v Írsku. Priemer Európskej únie dosiahol 8,8 %.
- Na opačnom konci stálo Rumunsko s 1,3 percenta a Bulharsko s 1,4 percenta.
Eurostat pritom za pravidelnú prácu z domu považuje takú prácu, ktorú človek vykonáva doma aspoň polovicu pracovných dní počas štvortýždňového obdobia.
Doma ušetríte čas. Nie vždy však energiu
Najväčšou výhodou home officu je úspora času. Človek nestráca čas cestovaním. Nemusí stáť v kolóne, čakať na spoj ani riešiť ranný presun cez mesto. Pre mnohých Slovákov to znamená viac pokoja, možnosť dlhšie si pospať. Najmä vo veľkých mestách cestovanie z domu do práce ukrojí viac času presun z domu na pracovisko. Pri home office sa tento čas môže presunúť do rodiny, oddychu alebo sústredenej práce.
OECD vo svojej analýze o telepráci a produktivite uvádza, že práca na diaľku môže priniesť vyššiu produktivitu. Funguje však najmä vtedy, keď firmy investujú do technológií, digitálnych zručností, manažovania ľudí a jasnej komunikácie.
Bez pravidiel sa výhoda rýchlo zmení na chaos.
Slovensko zatiaľ nepatrí medzi krajiny, kde práca z domu dominuje. Podľa európskej siete služieb zamestnanosti EURES pracovalo v roku 2023 z domu pravidelne 4,9 % zamestnaných na Slovensku.
Priemer EÚ bol 8,9 %. Aspoň občas pracovalo z domu 7,8 % ľudí na Slovensku a 13,3 percenta v EÚ.
Kancelária drží tím pokope. Home office ho môže oslabiť
Práca z domu má aj slabé miesta. Najčastejšie mizne hranica medzi pracovným a súkromným časom. Človek síce neopustí byt, no práca z neho často neodíde vôbec.
Eurofound vo svojich dátach o preferenciách práce z domu upozorňuje, že záujem pracovníkov o hybridné formy práce pretrváva, hoci možnosti práce na diaľku po pandémii v niektorých prípadoch klesajú. To ukazuje napätie medzi tým, čo chcú zamestnanci, a tým, čo povoľujú firmy.
V kancelárii sa ľudia prirodzene učia aj mimo porád. Počujú otázky kolegov, vidia riešenia problémov a rýchlejšie získavajú spätnú väzbu.
Doma sa tento prirodzený prenos skúseností oslabuje. Mladší a menej skúsení zamestnanci tak môžu byť ochudobnení od tejto formy interaktívneho workshopu. Rovnako kariérny postup je naviazaný na progres a postup.
OECD vo svojej práci o telepráci uvádza, že optimálne nastavenie sa podľa respondentov pohybuje približne na úrovni dvoch až troch dní práce z domu týždenne. Taký model vyvažuje menej dochádzania a menej rušivých vplyvov s rizikom slabšej komunikácie a horšieho toku znalostí.
Home office teda nie je ani odmenou, ale ani hrozbou. Je regulárnym pracovným nástrojom. Pomáha tam, kde má človek jasné úlohy, dobré vybavenie a dôveru firmy. Škodí tam, kde nahrádza vedenie, spätnú väzbu a vzťahy v tíme. Slovensko preto nepotrebuje spor „doma alebo v pobočke“. Potrebuje rozumné pravidlá, ktoré ochránia výkon aj ľudí.
