Daň zo sladených nealkoholických nápojov mala podľa očakávaní zdražiť najmä nápoje s pridaným cukrom. V praxi však zasiahla aj ich verzie bez kalórií, pretože zákon počíta nielen s cukrom, ale aj s nekalorickými sladidlami. Výsledkom je, že klasická Kofola či Coca-Cola často stoja rovnako ako ich „zero“ alternatívy. Štát pritom na novej dani vybral takmer 100 miliónov eur, zatiaľ čo predaj sladených nápojov medziročne klesol.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zavedenie dane zo sladených nápojov zvýhodní nápoje bez cukru. Spotrebiteľ by preto mohol očakávať, že zero verzia koly alebo kofoly bude lacnejšia než klasická sladená varianta. V obchodoch to tak však nefunguje.
Napríklad v Tescu stojí dvojlitrová Kofola Nulka rovnako ako Kofola Originál, teda 2,15 eura, všimol si portál Index SME. Podobná situácia je aj pri dvojlitrovej Coca-Cole Zero a klasickej Coca-Cole, za ktoré zákazník zaplatí zhodne 2,99 eura. Daň sa totiž nevzťahuje iba na nápoje s pridaným cukrom, ale aj na nápoje s pridanými sladidlami.
Zákon zahŕňa aj stéviu či sukralózu
Daň zo sladených nealkoholických nápojov platí od 1. januára 2025. Zaviedol ju zákon č. 251/2024 Z. z.
Ide o nepriamu spotrebnú daň, ktorá sa premieta do ceny výrobku a v konečnom dôsledku ju zaplatí spotrebiteľ pri nákupe.
Zákon sa vzťahuje na nápoje, ktoré obsahujú:
- pridaný cukor,
- stéviu,
- sukralózu,
- acesulfám,
- iné sladidlá.
Preto sú zdanené aj nápoje, ktoré neobsahujú klasický cukor a predávajú sa ako bezkalorické alebo nízkokalorické alternatívy.
Kofola: Pri Nulke daň ekonomický rozdiel zmazala
To, že nápoj bez cukru nemusí byť lacnejší, potvrdila pre SME aj hovorkyňa Kofoly Jana Ptačinská Jirátová.
Podľa nej Kofola Nulka z ekonomického pohľadu neprináša výraznejšiu výhodu, pretože daň sa vzťahuje aj na nekalorické nápoje.
Zároveň upozornila, že podľa spoločnosti bola daň nastavená skôr ako príjem pre štátny rozpočet než ako zdravotné opatrenie. Ak by totiž štát sledoval najmä zdravotný cieľ, podľa jej slov by musel zdaňovať aj ďalšie potraviny s obsahom cukru, napríklad sladkosti či čokoládu.
Ak sa medzi klasickou a zero verziou nápoja objaví cenový rozdiel, podľa výrobcov a obchodníkov ide skôr o marketingové rozhodnutie značky alebo obchodného reťazca než o priamy dôsledok dane.
Zákonná sadzba dane predstavuje 15 centov na liter sladeného nápoja. Ceny v obchodoch však podľa dostupných údajov rástli výraznejšie.
Jedným z dôvodov je, že daň vstupuje do základu pre výpočet DPH. Inými slovami, zdaňuje sa aj samotná daň.
Riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Filip Kužma upozorňuje, že od nového roka zároveň stúpla DPH na sladené nealkoholické nápoje z 19 na 23 percent.
Tento efekt tak podľa neho pri dvojlitrovom balení kofoly pridáva k predajnej cene približne 37 centov.
V porovnaní s decembrom 2024, teda obdobím pred zavedením dane, však takéto balenie zdraželo až o 70 centov – z 0,89 eura na 1,59 eura.
Hovorca Billa Slovensko Marek Kravjar uviedol, že cena dvoch najpredávanejších balení Kofoly, teda 1,5-litrovej a dvojlitrovej, vlani stúpla takmer o štvrtinu. Podľa neho bola daň z cukru do cien premietnutá, no konečná cena pre zákazníka zároveň zohľadňuje situáciu na trhu.
Štát vybral takmer 100 miliónov eur
Nová daň priniesla do štátneho rozpočtu za celý rok 2025 98,6 milióna eur.
Výnos bol podľa IFP – Institute for Financial Policy vyšší, než sa pôvodne očakávalo. Odhady totiž počítali s väčším predzásobením v prvých mesiacoch po zavedení dane, čo sa napokon prejavilo menej výrazne.
Najväčšiu časť príjmov tvorili klasické sladené nápoje. Nasledovali energetické nápoje a sirupy.
Instantné sladené nápoje sa na celkovom výnose podieľali menej než jedným percentom.
Predaj nápojov klesol, energetické nápoje rástli
Po zavedení dane klesol predaj všetkých druhov sladených nápojov medziročne o 14 percent. Najvýraznejší pokles zaznamenali sirupy.
Naopak, energetické nápoje medziročne mierne vzrástli. Práve tie sú osobitne sledovanou kategóriou, pretože daň sa vzťahuje aj na nápoje s vysokým obsahom kofeínu nad 150 mg na liter, ak zároveň spĺňajú podmienku sladenia.
Ceny sladených nápojov počas roka viackrát rástli výraznejšie, než by zodpovedalo samotnej daňovej záťaži. Ku koncu roka však začali klesať. V priemere boli v porovnaní s rokom 2024 drahšie približne o štvrtinu.
Kofola zaplatila milióny, spotreba klesla
Kofola na Slovensku zaplatila na cukrovej dani približne 20 miliónov eur. Po zdražení sladených nápojov zaznamenala pokles ich spotreby o 10 percent. Spoločnosti zároveň na slovenskom trhu klesli tržby o 13 percent na 110 miliónov eur.
Zisk sa znížil ešte výraznejšie, a to o 30 percent na 8,8 milióna eur.
Ktorých nápojov sa daň týka?
Daň sa vzťahuje na balené nealkoholické nápoje určené na priamu konzumáciu, ak obsahujú pridaný cukor alebo sladidlo.
Patria sem najmä:
- limonády,
- ochutené vody,
- energetické nápoje,
- niektoré ľadové čaje,
- niektoré kávové nápoje,
- sirupy,
- práškové a instantné nápoje určené na riedenie.
Naopak, zákon sa nevzťahuje na:
- dojčenskú výživu,
- potraviny na osobitné lekárske účely,
- lieky,
- výživové doplnky.
Daň má plniť rozpočet aj meniť spotrebu
Oficiálnym cieľom dane je zvýšiť príjmy štátu a zároveň motivovať spotrebiteľov k nižšej spotrebe sladených nápojov.
Praxa však ukazuje, že dopad je širší. Daň sa netýka iba klasických sladkých nápojov, ale aj ich bezcukrových verzií so sladidlami.
Pre zákazníka to znamená, že pri výbere medzi klasickou a zero verziou často neušetrí. Rozdiel tak zostáva najmä v zložení nápoja, nie v jeho cene.
